Dvaja kamaráti sa vydali na cestu cez púšť. Na ceste sa pohádali a jeden z nich dal facku druhému. Dotyčný, než by niečo povedal, zohol sa a napísal prstom do piesku: “Dnes mi môj najlepší priateľ dal facku”…
Putovali ďalej. Došli ku krásnej oáze s jazierkom. Rozhodli sa, že sa okúpu. Ten, ktorý dostal facku sa začal topiť, ale ten druhý ho zachránil. Vytiahol ho z vody. Keď sa prebral, vytesal do kameňa: “Dnes mi môj najlepší priateľ zachránil život”.
Kamarát sa ho spýta: “Keď som Ťa udrel, napísal si to len do piesku a tentokrát si to vytesal do kameňa. Prečo?” Odpovedal: „Vieš, keď mi niekto ublíži, píšem to len do piesku, aby vietor tieto riadky odfúkol na znak odpustenia. Ale keď mi niekto pomôže, vytesám to do kameňa, aby to tam ostalo naveky…“
Nauč sa svoj žiaľ a svoje krivdy písať len do piesku a svoje šťastie vyryť do kameňa!