Deti majú v škole tvoriť vety, kde sa objavujú slová “keďže” a “zrejme”. Prihlási sa Anička: “Keďže je vonku zamračené, zrejme bude pršať.” Ďalšie deti sypú z rukáva podobne geniálne nápady, až sa prihlási Janko: “Babička ide po dvore a nesie si pod pažou New York Times.” “Ale, Janko,” namietne učiteľka, “tam nie je ani, keďže, ani zrejme.” “… a keďže nevie ani slovo po anglicky, zrejme sa ide vysrať.”