Chlopik u vlaku še pyta sprievodcu, kedy ten vlak zastavi v Šečovcoch.
- Pane, toto je expres, ten v Šečovcoch nestoji.
- Vy sebe robice srandu, ne? Ja nutne mušim vystupic v Šečovcoch!
- Je mi ľúto, pane, ale tento vlak tam nestojí.
- Muši ozda buc dajak možnojsc.
- No, jedna by tu bula. Možem povedzec strojveducomu, žeby spomalil, a ja vas potrimem nad nastupišťom a pomaly vas budzem spušťac dolu.
- Ta šak to dzivota. Šak to šalenstvo,dumace že to dokažeme?
- No, stoji to za pokus.
Vlak tedy vchadza do stanici, sprievodca trime chlopa za sako u vzduchu. Chlopik u vzduchu uceka. Sprievodca ho pomaly spušča nižej, až še chlopikovo nohy dotkňu nastupišča. Kmitaju s neuveriteľnu rychloscu. Sprievodca ho spušča calkom a pušči ho na žem, chlop pomaly straca na rychlojsci. Už to ne je šprint, ale normalny svižny beh. Kedz chlopika miňa konec vlaku, z poslednych dzveroch še dakto vykloni, schmatne ho za galir na saku, vcahne do vlaku a hutori:
- Chlope, mace ščesce, že som tu akurat stal. Toten vlak tu inakši nema zastavku !