Žena vyprevádza svojho manžela na firemný večierok so slovami: „Nepi tam žiadny alkohol a nejedz hltavo, vieš, že máš problémy s trávením. Neopováž sa kurizovať kolegyniam. Netancuj, zajtra je sobota, aby si vládal upratovať. A nebuď dlho. Ráno skoro vstávaš, ideš na trh. A to najhlavnejšie, dobre sa zabav.“
Mladík pri barovom pulte sa predstavuje pôvabnej dievčine: „Slečna, som úspešný podnikateľ. Pristali by ste na to, aby som vám v budúcnosti platil alimenty?“
Pán sa prechádza po obchode s drobnými zvieratami a zrazu si všimne papagája, ktorý nemá žiadne nohy a napriek tomu sedí na bidielku. Pán sa nahlas pýta: „Čo sa stalo tomu papagájovi?“ Papagáj:“ Ja už som sa tak narodil, takže som papagáj – mrzák.“ Pán: „Čože? Tie vieš hovoriť a dokonca aj odpovedať na otázky?“ Papagáj: „Jasne. Ja som veľmi inteligentný papagáj.“ Pán: „Aha. Tak mi vysvetli toto: ako sa, prosím ťa, udržíš na bidielku, keď nemáš nohy? Papagáj: „Je to síce dosť trápne, ale keď to chcete vedieť: obtočím pevne svojho pipika okolo bidielka a tak sa udržím. Našťastie to vďaka periu nie je vidieť.“ Nadšený pán si papagája kúpi. Týždne ubiehajú a papagáj je senzačný. Má veľký zmysel pre humor, je sympatický, o všetkom sa dokáže rozprávať – pán v ňom jednoducho našiel skvelého spoločníka. Jedného dňa sa pán vráti z práce a papagáj hovorí: „psssssst“ a naznačuje krídlom, aby šiel pán k nemu. Keď sa tak stane, papagáj spustí: „Neviem, ako by som vám to povedal, ale týka sa to vašej ženy a poštára.“ Pán: „Mojej ženy a poštára?“ Papagáj: „No áno ,keď dnes poštár priniesol poštu, vaša žena mu otvorila len v nočnej košieľke a vášnivo ho pobozkala.“ Pán: „ČOŽE? A čo bolo ďalej?“ Papagáj: „Poštár vošiel do bytu, vyhrnul jej košieľku a začal ju láskať po celom tele.” Pán: „Bože! Čo bolo ďalej?“ Papagáj: „Potom si poštár kľakol a začal ju bozkávať po celom tele. Začal pri prsiach a pomaly pokračoval smerom nadol.“ Pán: “Ďalej! Čo bolo ďalej?“ Papagáj: , ďalej, to keby som vedel. Postavil sa mi pipík a ja som spadol z bidielka.“
V kupé vo vlaku:
"Pani, prosím Vás, nech ma Váš synáčik nenapodobňuje!"
"Nerob zo seba debila, Jožko!!!"
Jurko sa pýta otecka.
- Otecko, aký je rozdiel medzi mužom a ženou?
- Vieš, muž má väčšie nohy a žena menšie.
- Aha, ja som vedel, že ten rozdiel je niekde medzi nohami.
Jano niečo pribíja na streche a od susedov ho sleduje malý Ferko. Zrazu mu spadne klinec a musí ísť poň na zem. Ferko mu hovorí: “Ujo, môj ocko má vždy dva klince, aby nemusel zliezať, keď mu jeden spadne.” “No, jasné”, zahundre Jano a vylezie naspäť. Po chvíli mu z ruky vypadne aj sekera a zase musí zliezť dolu.A Ferko zase: “Ujo, ale môj ocko má vždy hore aj dve sekery, keď mu jedna spadne, môže pribíjať s druhou.” “Zase ten tvoj ocko! Určite má aj dvoch pipíkov, nie?”, osopí sa na neho Jano. “Áno, má.”, odpovedá Ferko. “Jedného malého na cikanie, a druhého veľkééého, s ktorým si maminka umýva zuby.”
Sedela som v čakárni svojho nového zubára a prezerala si to tam. Zbadala som aj diplom, ktorý uvádzal celé meno svojho majiteľa. Zrazu som si spomenula , vysoký, pekný, tmavovlasý chlapec rovnakého mena so mnou chodil na gympeľ – už je to nejakých 40 rokov. Že by to bol ten istý chlapík, na ktorého som vtedy mala tajný zálusk? Keď som ho však uvidela, rýchlo som podobné myšlienky zahodila. Tento takmer plešatý, prešedivený muž s vráskavou tvárou, ten bol príliš starý, než aby mohol vtedy byť mojím spolužiakom. Alebo, že by? Potom, čo mi prezrel zuby, som sa ho spýtala, či nechodil na gymnázium Klementa Gottwalda. “Áno. Áno, chodil som tam. Bol som jedným z najlepších,” zapýril sa. “A kedy ste maturoval?” opýtala som sa. Odpovedal: “V šesťdesiatom šiestom. Prečo sa pýtate?” “Tak to ste bol v mojej triede!” prehlásila som nadšene. Pozorne si ma začal prezerať. A potom sa ten hnusný, starý, vráskavý chlap opýtal: “A čo ste učila?”
Dvojo dzedove pri pive Perši:„Ty,sluhaj ja som už zaš zapomnul tvojo meno.“ Druhy: „No a dokedy to potrebuješ znac?“
Zákazník přijde do potravin a žádá půlku hlávky salátu. Prodavač mu ji nechce dát, že prodávají jen celé hlávky, ale zákazník je neodbytný, tak se jde zeptat vedoucího.
„Šéfe, ňákej debil chce půlku hlávky salátu.”...najednou zjistí, že zákazník stojí za ním, tak se snaží rychle situaci zachránit:
„A tadyten pán by si vzal tu druhou půlku.”
Vedoucí svolí, a tak zákazník dostane žádanou půlku, ale zavolá si ještě prodavače k sobě.
„Líbilo se mi, jak jste zareagoval. Jste pohotový. Ale máte moravský přízvuk. Odkud jste?”
„Z Ostravy.”
„A proč jste v Ostravě nezustal?”
„Ale, co tam? Tam jsou jen same kurvy a horníci.”
„Znam Ostravu, moje žena je z Ostravy.”
„A na které šachtě robi??"
Večer idú dvaja kamaráti z divadla. Na ulici stretnú veľmi príťažlivú a krásne oblečenú slečnu.Jeden sa otočí k druhému a hovorí: “Za noc s ňou by som bol ochotný dať aj 100 euro.”Na ich veľké prekvapenie slečna poznámku počula a hovorí: “To beriem.” Muž ju odprevadil domov a strávil s ňou noc. Ráno jej dal 50 euro. Ona žiadala zbytok a vyhráža sa, že to dá na súd. On sa jej vysmeje:”To chcem vidieť, ako to pri súde vysvetlíš.”Ďalší deň skutočne dostane obsielku na súd. Ponáhľa sa za svojím advokátom a podrobne mu všetko povie. Advokát hovorí: “Súd by sa asi priklonil na jej stranu, ale bude zaujímavé, ako to predloží.”Po obvyklých procedúrach slečnin advokát osloví sudcu:”Vaša ctihodnosť, moja klientka vlastní malú nehnuteľnosť, záhradku obklopenú hustými krovinami. Dohodla sa s odporcom, že mu pozemok na pevne stanovenú dobu prenajme za 100 euro. Odporca záhradku využíval v súlade s dohodnutým účelom, ale potom zaplatil mojej mandantke iba 50 euro. Nájomné nebolo neprimerané, lebo obmedzilo moju mandantku vo využívaní vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Preto žiadame, aby súd rozhodol, že odporca je povinný zostávajúcu čiastku doplatiť.” Na odporcovho advokáta to spravilo dojem a pobavilo ho to. Preto zmenil pripravenú obhajobu:”Vaša ctihodnosť, môj klient pripúšťa, že žalobkyňa vlastní krásnu nehnuteľnosť, že si ju prenajal a že mu z tejto dohody vyplynulo potešenie. Môj mandant, však na pozemku objavil studničku, obložil ju vlastnými guľatými kameňmi, zasunul do nej hadicu a inštaloval pumpu. To všetko z vlastnej iniciatívy. Žiadame, aby súd uznal, že zmienené vylepšenia vyrovnávajú časť dohodnutého nájomného a rozhodol v prospech odporcu.”Advokát slečny vzniesol námietku:”Vaša ctihodnosť, moja klientka uznáva, že odporca na pozemku skutočne našiel studničku a vykonal uvedené vylepšenia. Keby však o existencii studničky dopredu nevedel, pozemok by si určite neprenajal. Okrem toho pri ukončení prenájmu odporca odniesol svoje kamene, vytiahol hadicu, odniesol si pumpu a navyše voda v studničke ostala zmútená. Toto vybavenie ťahal krovinami a naviac otvor studničky zanechal väčší, ako bol pôvodne. Tým ju urobil ľahšie prístupnú deťom.Dúfame preto, že súd rozhodne v náš prospech.” A rozsudok bol jasný.