V tmavej miestnosti:

- Je tu niekto?

- Kto by tu jedol!

 

Reklama:

Žena hreší muža:
”Ty máš futbal radšej ako mňa!”
”Áno,” súhlasí muž, ”ale mám ťa radšej ako basketbal.”

“A teraz sa, miláčik, vezmeme. Nebude to krásne? ” “Ach, áno!” “Pre začiatok budeme bývať u tvojich rodičov, miláčik.” “To asi nepôjde, zlatko.” “Prečo nie, cukríček?” “Pretože moji rodičia býva ešte u svojich rodičov.”

Mladý muž zvoní pri dverách a žobroní: “Miláčik, otvor!” “Nemôžem,” hovorí dievča, “som nahá.” “Ale ja som tu sám …” “Ty áno,” verí nevernica Anička, “ale ja nie!”

Denník motorkára :

Bol som chlap, odvážny, slobodný a mal som dlhé vlasy. Moja žena sa so mnou zoznámila a nie naopak. Manželka za mnou úplne šalela. Bolo jedno kam som išiel, ona tam už bola. Je tomu už 12 rokov. Vtedy som bol zarytý motorkár, obliekal som si čierne tričká, roztrhané rifle a motorkárske čižmy, a mal som dlhé vlasy. Samozrejme mal som oblečenie aj na výnimočné udalosti. Vtedy som si obliekol čierne tričko, roztrhané rifle a biele tenisky. Domáce práce boli len problémy, ktoré som obchádzal kým sa dalo. Ale mal som rád seba aj život. Takto sa so mnou aj zoznámila. “Ty si môj idol. Si taký mužný, taký divoký a slobodný.” Onedlho sa skončila moja sloboda, lebo sme sa rozhodli, že sa vezmeme. Prečo aj nie, bol som chlapský odvážny, skoro slobodný a mal som dlhé vlasy…aspoň do svadby. Krátko pred svadbou počujem, ako vraví: “Aspoň k holičovi by si mohol ísť, predsa len prídu aj moji rodičia na svadbu.” Po hodinách – nie dňoch a nekonečných slzách som súhlasil a nechal som sa ostrihať na krátko, predsa len som ju miloval, no a čo, bol som mužný, odvážny, skoro slobodný a prerástlo mi to cez hlavu. Bol som taký milý. “Láska, milujem ťa takého, aký si” šepkala mi. Život bol v poriadku, až na to, že mi hlava trochu mrzla. Prišli týždne kľudného spolužitia, kým sa manželka predo mnou neobjavila s veľkou taškou pod pazuchou. Priniesla košeľu, pletený pulóver (už len pri začutí tohto slova mi behá mráz po chrbte) a nové nohavice a povedala: “Prosím ťa, vyskúšaj si tieto veci.” Po dňoch, týždňoch, nie mesiacoch a nekonečnom množstve papierových vreckoviek som bol zlomený a obliekol som si košeľu, pletenú vec a nohavice. Potom prišli čierne topánky, sako, kravata a módny kabát. Ale ja som bol mužný, odvážny, smrteľne pekný a prerástlo mi to cez hlavu. Potom prišiel najväčší boj. Boj o motorku. V skutočnosti netrval dlho, pretože v čiernom obleku, ktorý vždy štípe a pichá, sa veľmi bojovať nedá. A aj topánky mi tlačili nohu. Ale nevadí, bol som mužný, občan, skoro slobodný a šoféroval som kombi a prerástlo mi to cez hlavu. Po rokoch prišli ďalšie boje, ktoré som v mori sĺz prehral. Všetky. Umýval som riad, žehlil som, chodil som nakupovať, hity som sa učil naspamäť, pil som červené víno a v nedeľu som chodil na prechádzky. No a čo – pomyslel som si, som pod papučou, väzeň, bolo mi na hovno a prerástlo mi to cez hlavu. Jedného krásneho dňa sa manželka postavila predo mňa so zbalenými kuframi a povedala: “Odchádzam.” Celkom ohúrený som sa spýtal “Prečo?”. Ona na to: “Už ťa nemilujem, pretože si sa veľmi zmenil. Už nie si ten muž, ktorého som kedysi spoznala.” Prednedávnom som ju stretol. Jej “nový” chlap je dlhovlasý motorkár v roztrhaných rifliach, s tetovačkami, sa na mňa ľútostivo pozrel. Myslím, že mu pošlem čiapku. 

Muž sa pýta ženy:
- Načo si kúpila tie smiešne prezervatívy.
A žena hovorí:
- Keď sa ti to nepodarí, aspoň sa zasmejeme.

Reklama:

Anička si ľahne na posteľ, roztiahne nohy a pýta sa Rudka:
"Rudko, vieš, čo chcem?"
"Áno, ty chceš celú posteľ pre seba!

Mladomanželom sa narodí dieťa a babka hovorí: 

"Syn môj, nie je Ti divné, že má tmavú pleť, hoci Vy ste s manželkou bieli?" 

"Ale babka vieš, manželka mala málo mlieka, tak ho pridájala černoška a tak-to mu stmavla pleť." 

A babaka na to: 

"Syn môj, keď si sa mi Ty narodil, tiež som mala málo mlieka, pridájala som Ťa kravským, ale že bude z teba taký veľký vôl, to som si nikdy nemyslela."

smiesny obrazok

Mladý Oravec sa prechádza s dievčinou popri lúkach, ktoré patria jeho otcovi. Vtom jeden býček vyskočí na jalovičku. Vzrušený mladík šepká dievčine do ucha:

- To by som aj ja rád.

- Pokojne môžeš, veď sú to vaše kravy.

Janko a Marienka sedia na lúke plnej kvetov a pozorujú kravičku a býčka pri radovánkach. Marienka sa po chvíľke pýta Janíčka : M:”Janko a ako to vlastne ten býček spozná, že kravička chce?” J:”No on to proste vycíti,vieš to je príroda” M: Janíčko a ty máš nádchu ?!?!?!