Ráno som vstala, len tak v nočnej košieľke, chcela som si urobiť raňajky a tak som si išla vziať mixér z škatule, čo mám dole v kuchynskej linke. Zohnem sa ,hmatám po nástavci a zrazu cítim bolesť ako sviňa, rýchlo vytiahnem ruku, je celá od krvi… Trafila som stojan s nožmi, nové, ostré, ešte nepoužité…všade krvi ako z vola. Rýchlo sa narovnám, a bác ďalšia rana, samozrejme, že som ne zasunula šuplík, v ktorom som predtým hľadala vanilkový cukor. Cítim, ako mi pramienok krvi steká po čele… letím do kúpeľne, púšťam vodu, hlava sa mi točí, pozriem do zrkadla. Môžem smelo hrať v horore…držím rozrezaný prst pod vodou, druhou si utieram krv z čela, určite mám rozbitú lebku… Ukazovák na ľavej ruke pozdĺžne prerezaný a celkom dosť, laicky usudzujem že to bude chcieť zopár stehov… Stále mám na sebe nočnú košieľku, teraz už celú od krvi. Ruku si omotávam ručníkom, letím do spálne pre čisté tričko … Ako tak utekám malíčkom zakopnem do postele… Asi som si aj trošku cvrkla od tej bolesti … Teraz už neviem čo ma bolí viac, hlava, ruka, alebo malíček na nohe. Zatínam zuby, strhávam košieľku, podprdu si neberiem, aj tak by som ju jednou rukou nezapla. Naťahujem tepláky, to jednou rukou zvládnem. Obujem si šľapky, poliklinika je 5 minút jazdy autom, to dám… Cestu som zvládla, teraz zaparkovať, je dopoludnie, to nikto nie je  v práci, rozmýšľam kam rýchlo zaparkovať. Nájdem jediné miesto ktoré je trošku do kopčeka. Konečne zaparkujem, už ledva stojím na nohách. Kabelka, kde mám kabelu …. Aha hodila som ju na zadné sedadlo, keďže sa mi darí, samozrejme, že spadla na zem. Otváram zadné dvere, pravou nohou kľaknem na sedačku, ľavou stojím na zemi pri aute a naťahujem sa pre kabelku… Keď tu zrazu tupá bolesť v ľavej nohe, že som spadla hubou na sedadla. A premietol sa mi môj celý život … Zadné dvere keďže bolo auto do kopca sa pribuchli, sú naozaj ťažké, veľké… A pribuchli  mi nohu pod kolenom k prahu auta. Plačem od bolesti. Z posledných síl beriem kabelku… pravá noha opúcha, malíček je ako lopta …hlava sa mi točí, plazím sa na chirurgiu … Nevládzem, tak sa iba zosuniem na lavicu a viac si  už nepamätám … Prebrala  som sa na lehátku v ordinácii, po tom čo mi zašil prst, hlavu, zasadrovali nohu. Sa ma pán doktor, seriózne vypadajúci päťdesiatnik  pýta, čo sa mi stalo, kde ma prepadli, alebo či to bola autonehoda. Červenám sa a začínam mu hovoriť všetko čo sa stalo …Keď som dorozprávala svoj smutný príbeh, otočil sa k oknu a ja som videla ako sa mu chvejú ramená. Som si istá, že neplakal možno plakal, ale určite od smiechu :-))) Bol galantný nechcel sa mi smiať do tváre. Aj sestričke tiekli slzy od smiechu … Prepáčte, ospravedlňujem sa  ja viem, že by som nemala. Ale ešte nikdy som nikoho nevidela kto by sa takto sám do*ebal za 15 minút … Vyskákala som do čakárne, volám manželovi, miláčik, príď prosím ťa pre mňa peši na polikliniku, musíš ma odviesť domov. Čakám na chodbe na chirurgii, nepýtaj sa ma na nič, chcem ísť už odtiaľto preč a doma ti všetko poviem. Prišiel manžel a keď ma zbadal tak sa zarazil, na hlave sieťku, čo držala obväz, ruka obviazaná, na nohe sadra. Beží ku mne a pýta sa čo sa mi preboha stalo? Znovu vysvetľujem, aký som mala krásny deň…aj on sa smeje. Kto by sa nesmial ??? Už sa teším, keď budem vyplňovať formulár pre poisťovňu:-))))) Premýšľam, asi napíšem, že ma prepadli:-)),alebo, že to bola  autonehoda ?Nebudem predsa za blbca už po tretí krát …