Zo života 

A= ONA 

B=ON 

A:”Čo si dáš na večeru?” 

B: “Mne je to celkom jedno, čo uvaríš, to zjem.” 

A: “S tým už prestaň, snáď vieš, na čo máš chuť, nie?” 

B: “No chuť…Tak by som si dal biftek na zelenom korení a opečené zemiaky s fazuľkou…” 

A: “Počúvaj, ja tu nemám čas na sprostosti, zatiaľ čo Ty si prišiel z roboty až o siedmej večer.Ja som si už stihla s deťmi napísať úlohy, upratať a vyprať prádlo.Tak povedz, čo si dáš na večeru.“ 

B: “No veď som Ti to povedal, ja mám chuť na biftek na zelenom korení a..” 

A: „Počúvaj ma, ja na to fakt nemám náladu, nemôžeš niekedy povedať niečo normálne?” 

B: “No dobre, tak by som mal teda chuť na zemiakové placky.” 

A: “O pol ôsmej večer? Ty si sa určite zbláznil. Aj tak nemáme zemiaky. Keby si prišiel domov skôr, mohol si ich kúpiť.“ 

B: “Ja by som ich kľudne kúpil i o siedmej hodine, veď hypermarket  je otvorený, stačilo aby si mi to povedala.” 

A: „Prečo by si ich kupoval Ty, veď zemiaky vždy kupujem ja, odjakživa. Naviac sme ich mali včera, tak ich predsa nebudeme jesť každý deň.” 

B: “No ja iba, že si sa pýtala na čo mám..” 

A: „Nechaj už to prosím Ťa, si s tým..že som sa pýtala..už trápny.. Naposledy sa Ťa pýtam, čo si dáš na večeru.” 

B: “A z čoho si môžem vybrať?” 

A: “No to si celý Ty. Ja sa Ťa opýtam a Ty mi odpovieš otázkou.” 

B: “No…tak teda, čo tak tousty..” 

A: “Ty by si bol schopný mi zožrať toustový chlieb, keď vieš, že je jediný po ktorom nemám zápchu?? Na večeru Ti urobím buď špagety alebo Ti zohrejem nejakú omáčku a mäso z mrazničky. Konečne sa rozhodni.” 

B: “Tak by som si …asi..dal..,no hoci aj tú omáčku, tu som už dlho nemal.” 

A: “Omáčku, áno? A prečo si nedáš špagety?” 

B: “Dobre, urob mi špagety.” 

A: “Konečne z Teba niečo dostanem. Chceš na tie špagety syr?” 

B: “Veď vieš, že si ho na špagety už roky nedávam”. 

A: “No to je zvláštne, ja sa dnes extra ženiem do obchodu pre syr na Tvoje špagety a Ty mi nakoniec povieš že si ho už na špagety nedávaš. To by ma zaujímalo, ako dlho.” 

B: “Už 10 rokov miláčik, to som Ťa ešte nepoznal, keď som si naposledy dal syr na špagety. 

A:”Takže ja Ti teraz o 8 hodine večer mám urobiť špagety. Ja ich teda jesť nebudem, deti tiež nie, takže ich budeš jesť sám. A pritom si si kľudne mohol dať tú omáčku z mrazničky.” 

B: „To mohol, kľudne, prečo nie – tak mi ju daj.” 

A: “No vidíš, keby si to bol povedal hneď, nemuseli sme tu pol hodiny šaškovať a ja som z Teba nemusela ťahať čo si dáš!” 

A: “Tak tu máš svoju omáčku a mäso. To som teda zvedavá, čo budem teraz robiť s tým syrom.”