Na pravé poludnie vystúpi krásavica na nízku strechu budovy. Vyzlečie sa donaha, nájde si pekné miestečko a ľahne si na brucho. Po čase príde čašník: “Madam, tu nemôžete ležať.” “Prečo nie? Z ulice sem nie je vidieť, som za kvetináčmi a ležím na bruchu.” “To je pravda. Lenže ležíte na sklenenej streche jedálne.”