Denník motorkára :

Bol som chlap, odvážny, slobodný a mal som dlhé vlasy. Moja žena sa so mnou zoznámila a nie naopak. Manželka za mnou úplne šalela. Bolo jedno kam som išiel, ona tam už bola. Je tomu už 12 rokov. Vtedy som bol zarytý motorkár, obliekal som si čierne tričká, roztrhané rifle a motorkárske čižmy, a mal som dlhé vlasy. Samozrejme mal som oblečenie aj na výnimočné udalosti. Vtedy som si obliekol čierne tričko, roztrhané rifle a biele tenisky. Domáce práce boli len problémy, ktoré som obchádzal kým sa dalo. Ale mal som rád seba aj život. Takto sa so mnou aj zoznámila. “Ty si môj idol. Si taký mužný, taký divoký a slobodný.” Onedlho sa skončila moja sloboda, lebo sme sa rozhodli, že sa vezmeme. Prečo aj nie, bol som chlapský odvážny, skoro slobodný a mal som dlhé vlasy…aspoň do svadby. Krátko pred svadbou počujem, ako vraví: “Aspoň k holičovi by si mohol ísť, predsa len prídu aj moji rodičia na svadbu.” Po hodinách – nie dňoch a nekonečných slzách som súhlasil a nechal som sa ostrihať na krátko, predsa len som ju miloval, no a čo, bol som mužný, odvážny, skoro slobodný a prerástlo mi to cez hlavu. Bol som taký milý. “Láska, milujem ťa takého, aký si” šepkala mi. Život bol v poriadku, až na to, že mi hlava trochu mrzla. Prišli týždne kľudného spolužitia, kým sa manželka predo mnou neobjavila s veľkou taškou pod pazuchou. Priniesla košeľu, pletený pulóver (už len pri začutí tohto slova mi behá mráz po chrbte) a nové nohavice a povedala: “Prosím ťa, vyskúšaj si tieto veci.” Po dňoch, týždňoch, nie mesiacoch a nekonečnom množstve papierových vreckoviek som bol zlomený a obliekol som si košeľu, pletenú vec a nohavice. Potom prišli čierne topánky, sako, kravata a módny kabát. Ale ja som bol mužný, odvážny, smrteľne pekný a prerástlo mi to cez hlavu. Potom prišiel najväčší boj. Boj o motorku. V skutočnosti netrval dlho, pretože v čiernom obleku, ktorý vždy štípe a pichá, sa veľmi bojovať nedá. A aj topánky mi tlačili nohu. Ale nevadí, bol som mužný, občan, skoro slobodný a šoféroval som kombi a prerástlo mi to cez hlavu. Po rokoch prišli ďalšie boje, ktoré som v mori sĺz prehral. Všetky. Umýval som riad, žehlil som, chodil som nakupovať, hity som sa učil naspamäť, pil som červené víno a v nedeľu som chodil na prechádzky. No a čo – pomyslel som si, som pod papučou, väzeň, bolo mi na hovno a prerástlo mi to cez hlavu. Jedného krásneho dňa sa manželka postavila predo mňa so zbalenými kuframi a povedala: “Odchádzam.” Celkom ohúrený som sa spýtal “Prečo?”. Ona na to: “Už ťa nemilujem, pretože si sa veľmi zmenil. Už nie si ten muž, ktorého som kedysi spoznala.” Prednedávnom som ju stretol. Jej “nový” chlap je dlhovlasý motorkár v roztrhaných rifliach, s tetovačkami, sa na mňa ľútostivo pozrel. Myslím, že mu pošlem čiapku. 

Dvaja kňazi stáli na okraji cesty, každý držal v ruke kus kartónu. Na jednom bol nápis: „Koniec je už blízko !“ A na druhom: „Obráťte sa, kým nie je neskoro !“ Nápisy držali tak, aby si ich každý okoloidúci vodič mohol prečítať. Vodič prvého auta spomalil, prečítal si nápisy, zasmial sa a zmizol za zákrutou. To isté urobil aj druhý, ten však ešte vykríkol: „Nechajte nás na pokoji, vy náboženskí maniaci !“ a tiež zmizol za zákrutou. Na to bolo počuť spoza zákruty škrípanie bŕzd a veľký rámus. Starší kňaz sa spýtal svojho kolegu:“Nemali by sme zmeniť tie nápisy ?“ Druhý súhlasne prikývol a povedal: „Myslím si, že nápis: – Pozor, zrútený most! – by bol výstižnejší !“

Policajt zastaví auto za prekročenie rýchlosti:

- Dobrý deň, vodičský preukaz!

- Nemám, zobrali mi ho pred polrokom.

- Čože? Vy nemáte vodičák? Tak osvedčenie o technickom stave vozidla.

- Ani to nemám. Viete, auto som ukradol a myslel som, že bude v skrinke, ale keď som tam dával tu pištol, tak som zistil, že tam nie je.

- Čože vy tu máte pištol?

- Áno tú, čo som s ňou zastrelil tú babku, čo jej patrilo toto auto. Ju som dal do kufra.

To už je na policajta veľa, tak zavolá náčelníka. Ten príde k šoférovi, skontroluje vodičák - v poriadku, techničák - v poriadku, otvorí skrinku - žiadna pištol tam nie je, otvorí kufor - ten je prázdny. Tak sa ospravedlňuje:

- Prepáčte, ale ten policajt, čo Vás zastavil tvrdil, že nemáte vodičák, jazdíte v ukradnutom aute, že ste ozbrojený a v kufri máte mŕtvolu. Nechápem to.

- No a stavil by som sa, že ten hajzel ešte aj tvrdil, že som prekročil rýchlosť.

Predám Škodu 1000mb v špeciálnej výbave ABS,ESP, navigačný systém, koža, klíma a ani ostatné nadštandardné veci tam nie sú. Výkon motora 248 koní z toho 34 ťahá a ostatné žerú iba benzin.5 stupňová prevodovka:4dopredu a 1 dozadu .Cena je s majákmi pripadne vymením za Audi,Bmw,Mercedes max 3 roky staré a vo výbornom stave nie ako moje. Špekulanti nevolajte…

Zrazia sa 2 kamióny, šoféri sa vyhrabú z kabín a jeden sa pýta toho druhého : „Si v pohode?“ Druhý odpovedá: „V pohode ale mal som v kamióne aj babu!“ Hľadajú, hľadajú a po chvíli prvý kričí: „Mám ruku!“ Druhý na to: „Na ruku kašli, hľadaj hlavu má v hube môjho vtáka!“

Idú raz večer dvaja kamaráti autom a ten, čo je ako spolujazdec, spí. Vodič si hovorí:

-No, čo mám robiť? On si pokojne spí a ja tu za chvíľu zaspím tiež. Tak čo, vezmem nejakého stopára.

Ide, ide a zrazu vidí, že na krajnici stojí dievčina v kratučkej sukničke. Vodič má veľkú radosť a zastane jej. Ona nastúpi, sadne si pekne doprostred a roztiahne nohy. Vodič zrazu začne hystericky budiť svojho spiaceho kamaráta a hovorí mu:

-Ty kokos! Pozri sa do spätného zrkadielka!!!

On sa celý rozospatý preberie, pozrie sa do spätného zrkadielka a hovorí:

-Počuj, brácho - nemáš hrebeň?!? Šak vyzerám jak p**a!

Stopuje chlapík o polnoci na krajnici Je strašná búrka, dážď, takže autá nejazdia. Zrazu vidí v diaľke svetlá auta, ako sa blížia k nemu – strašidelne a pomaličky. Je mu to divne, ale predsa len, auto je auto, takže keď pri ňom zastaví, tak si naskočí … Chce šoférovi poďakovať, ale vidí, že za volantom nikto nesedí! Veľmi sa vydesí, ale skôr ako stačí zareagovať, auto sa dá zase pomaličky do pohybu. Chlapík sedí ako zarezaný, vydesený na smrť a nemôže sa od strachu pohnúť. Potom sa spamätá, otvorí dvere, vyskočí a uteká preč. Stále sa obzerá, boji sa, že auto zrýchli a prejde ho, takže sa zastaví až v najbližšej dedine. Tam nájde krčmu (napodiv ešte otvorenú), zapadne dovnútra, objedná si dvojitou vodku a všetkým tú historku rozpráva. Všetci sú z toho velmi prekvapení, ľutujú ho a obdivujú … Asi za pol hodiny sa otvoria dvere, vojdú dvaja zmoknutí chlapi a pýtajú si čaj s rumom . V tom jeden hovorí druhému: “Pozri kokos, však to je ten kretén, čo si naskočil, keď sme tlačili auto ?”

Policajt zastaví šoféra a hovorí:
- Budete fúkať!
- Rád. Kde vás bolí?

Ide Trabant a zrazu mu dôjde benzín. Vodič zastaví a čaká, či ho niekto vezme do vleku. Zastaví mu vodič so škodovkou 120 a chvíľu ho ťahá. Po chvíli sa však na škodovke niečo pokazí a musí tiež zastaviť. Po chvíli čakania zastaví vodič s Volvom. Zhodnotí situáciu a hovorí: "Ako to vidím, tak Vás pokojne vezmem na lano oboch."
Vodič trabanta len jemne poznamená: "Ale keby ste išiel moc rýchlo, tak ja na vás zatrúbi, a vy spomalíte, áno?"
"Spoľahnite sa," odvetí vodič Volva.
Tak teda vyjdú. Na diaľnici pri radare, okolo ktorého práve prešli štuchne  jeden policajt druhého podriemavajúceho kolegu a s vyjavenou tvárou sa ho pýta: "Videl si to?"
Druhý odpovie "Nie, čo?"
"Predstav si, že tu teraz prešlo Volvo stoosemdesiatkou!"
"No a? Kvôli tomu ma snáď nemusíš budiť. "
"No áno, ale za ním išla úplne rovnakou rýchlosťou škodovka 120!"
"Fakt?"
"A to ešte nie je všetko: Za ním letel trabant z jednej strany cesty do druhej a trúbil, že ich chce predbehnúť!"

Kúpi si Mišo auto, odíde aj na ňom, ale po chvíli sa vráti, že mu odišla prevodovka. 

Tak mu prevodovku vymenia, ospravedlnia sa mu a on zase odíde. No po chvíli sa zase vráti s tou istou poruchou. Opäť mu prevodovku vymenia, no tentoraz s ním pošlú na skúšobnú jazdu aj mechanika. Mišo ho vezme na diaľnicu. Motor šliape ako hodinky. 

štyridsať na dvojku, šesťdesiat na trojku, STO na štvorku, sto päťdesiat na päťku… všetko je v poriadku. Vtedy Mišo mechanika upozorní:

-Teraz pozor ! Teraz dám spiatočku a uvidíš, že je to v prdeli !