Môj kamarát Jozef žije v jednej Slovenskej dedine v peknom domčeku so záhradou, má veľmi peknú manželku a sukničkára suseda. A ten sused mu tú jeho ženu pred časom zviedol. Raz, dvakrát a tie ich avantúry stále pokračujú. Pýtate sa, čo urobil Jozef, keď zistil, Že mu manželka zanáša? Vzal na ňu sekeru? Zmlátil suseda? Rozviedol sa? Samá voda, priatelia. Jozef ani prstom nepohol, i keď si v dotyčnej  dedine o jeho veľkých parohoch už štebocú aj tie vrabce na strechách. Náš paroháč večer čo večer pravidelne navštevuje krčmu a tam v družnom rozhovore s kamarátmi a celkom imúnny proti občasným narážkam na svoje parohy, s vyrovnaným úsmevom na tvári, urobí tých svojich desať pív… Domov sa nikdy nevracia pred polnocou ,aby svoju ženu so susedom náhodou nepristihol v najlepšom. Nedávno som sa ho pýtal, prečo sa už dávno nerozviedol? Budem doslovne citovať, čo mi povedal: „Prečo by som sa prosím ťa rozvádzal? Pre tých desať minút ,čo si sused užije s manželkou? Takú perfektnú  ženu už by som nikde nenašiel. Skvele varí, v domácnosti nemusím na nič siahnuť a ešte sa mi nestalo, že by som nemal čistú košeľu. V krčme môžem každý deň sedieť ako dlho chcem a vreckové mám priam kráľovské. Keď sa mi niečo pokazí na dome, tak idem a poprosím suseda o pomoc. Vždy priloží ochotne ruku k dielu a za prácu nevezme ani cent. A keď mám raz za čas chuť tam na to, tak mi stačí len kývnuť hlavou a manželka je okamžite v posteli. Kto z tých ostatných blbcov, čo si zo mňa pri pive robia srandu, sa má tak ako ja? Ani jeden! “ A k tomu sa nedá dodať vôbec nič !