Mara si to užíva s milencom, keď zaštrngocú kľúče a Fero sa vracia domov. Schová milenca preto do skrine, zopne ruky k nebu a prosí: „Panebože, rob so mnou čo chceš, len nech ho manžel neobjaví. On je strašne žiarlivý a zabil by aj mňa aj jeho.“ „Dobre!!“ – ozve sa z nebies ľudským hlasom – „Ale za tri roky ťa povolám k sebe. Utopíš sa!“ „Dobre, dobre panebože! Len nech ho nenájde…“ Všetko prebehlo úplne hladko. Mara sa tri roky nekúpe, iba sprchuje. Tri roky nechodí na kúpalisko a celkovo sa vode zďaleka vyhýba. Prejde päť rokov a ona, keďže sa jej nič nestalo, na svoju dohodu s Pánombohom aj zabudne. Kúpi si zájazd na okružnú plavbu loďou. Na lodi je veľká zábava a sú na nej iba samé ženy. Tu sa náhle začne loď potápať. Mara si spomenie na svoju dohodu, zopne ruky k nebesám a vola: „Panebože, teraz ma chceš povolať k sebe? Pozri koľko nevinných žien zomrie spolu so mnou…“ „Dva roky,“- ozve sa na to hromový hlas z nebies – „dva roky mi trvalo, kým som vás všetky k*rvy zhromaždil na jednu loď!!!“