Fero príde neskoro do práce a ospravedlňuje sa:
”Prepáčte, pán riaditeľ, to malé oneskorenie, ale bolo to z vážnych rodinných dôvodov...”
”Z akých?”
”Pán riaditeľ, dnes som sa stal otcom!”
Prísna tvár riaditeľa sa rozplynie do úsmevu a vraví:
”Gratulujem! A je to chlapec alebo dievča?”
”To budem vedieť až o deväť mesiacov!”
Policajti stopuju motore a odmeňuju jich za dobru jazdu.Zastavia jednoho a hutoria mu:
-Gratulujem Vam,vyhrali sce 500 eura za slušnu jazdu.
-Parada hutori typek,konečne sebe urobim vidičak.
Nato hutori spolusediaca:
-Nesluchajce ho gluptaka,vun furt kedz vypije ta trepe bludy.
Odrazu babka zo zadu hurori preleknutym hlasom:
-Ja som hutorela že nechodzme nikdze na tym kradnutym motoru,bo nas ulapia.
Zos kufra ktoška reve:
-Co stojime,to už me za hranicama?!!!
V jeden októbrový podvečer zaklopú dvaja ruský mládenci na okno domu, v ktorom býva 90-ročná babka a pýtajú sa jej:
- Babuška, nužno vám derevo?
- Net, ne nužno.
Babka ráno vstala a na dvore ani triesky.
Sedí Jožko smutný na kameni, príde k nemu kamarát a pýta sa ho:
- Jožko, prečo si taký smutný?
- Ale vieš, vyhodili ma z roboty.
- A prečo ťa vyhodili, čo si robil?
- Vraj som veľmi pomalý. Mal som dať korytnačkám žrať, otvorím klietku a fŕŕŕŕnk korytnačky mi ušli.
Jarik še nad ranom vraca domu zos flamu ale tam ho už čeka nasrata žena.
-Ti dze ši bul?
-Jak dze? Šak vof mesce še zabavic.
-A keľo si minul?
-Jak keľo? Ta das 300 evri.
-300 evri? 300 evri? Znaš keľo bi ja vitrimala zos 300 evrami?, jači na ňoho žena.
Jarik še zadumal a hvari:
-Ta... nepiješ, nekuriš, pindu maš svoju... ta asi až do šmerci.
POSÚVANIE DÔCHODKOVÉHO VEKU.
Idem z práce. Mám 73 rokov.Musím ísť vlakom, pretože som
o vodičák prišiel ako zdravotne nespôsobilý.Potom, čo
mi vo vlaku cvikne lístok sprievodca s načúvacím prístrojom a
silnými dioptriami, vystupujem.
Vystupujem veľmi opatrne. Mám totiž len jedno oko.
To pravé mi vypichol 70-ročný očný chirurg pri odstraňovaní
šedého zákalu, keď sa mu triasli ruky, pretože mal Parkinsona.
Z lokomotívy vyťahujú strojvedúceho na invalidnom vozíku.
Prechádzam staničnou halou, ktorú stráži hrbatý policajt, ktorý sa práve
pomočil.Opäť to nestihol.
Vychádzam von a idem na električku.Vodička žiada cestujúcich, aby jej
povedali, kde má zastaviť, pretože trpí
stratou pamäti.
Vystupujem a mám hlad. V reštaurácii mi čašník oznamuje, že jedlo dostanem,
ak sa podarí dostať kuchára z kómy.
Objednávam si pivo, ale čašník kvôli trasľavým rukám polovičku vyleje, než
dôjde k môjmu stolu.Chcem zaplatiť, ale čašník nerozozná päťku od desiatky a
nemôžeme prísť na to, koľko má vlastne vrátiť peňazí.
Pomáhame si kalkulačkou v mobile s veľkým displejom pre seniorov.
Idem domov.
Moje deti vo veku 48 a 50 rokov sa ma pýtajú, či by som im nepomohol nájsť
akúkoľvek prácu ?
Nie, deti moje, na to ste ešte príliš mladí.
Ešte pracujeme MY.
Večer idem do Národného divadla na Labutie jazero.
Beriem si radšej Pampersky, aby som to vydržal.
Predstavenie je hneď v prvom dejstve zrušené, pretože 68-ročná baletka,
predstaviteľka hlavnej role, padá a láme si krčok bedrového kĺbu.
Vraciam se domov. Odložím obe protézy.
Pustím si televíziu a sledujem celoštátne oslavy narodenín prezidenta
Kisku, ktorý sa k našej radosti a v plnej sile, zdravia a sviežosti
dožíva 120 rokov.
- Koľko žil tvoj strýko?- 35 rokov, potom sa oženil.
Ľudstvo odjakživa zaujímajú dve zásadné otázky:
1) Kto vymyslel robotu?
2) Prečo ho ostatní nezabili?