Mladý manžel uteká za ženou: - Drahá, tvoja matka vypadla pred polhodinou z okna. - A to mi vravíš až teraz? - Nevedel som rozprávať od radosti.

Východniar na spovedi: "Caly mešac som pil, ostatne hrichy sebe nepamätam ..."

Dva vojíni rozebírají bombu. "Co když vybuchne?" děsí se první. "Nevadí, mám ještě jednu," uklidní ho druhý.

- Pán doktor, čím viac uživam tie prášky, tým mi je horšie! - A aké prášky uživate, dedko? - Nóó, tie najlepšie z reklamy. Persil a Ariel.

Náš starý otec odišiel do dôchodku Na pivo mohol ísť každí večer a taktiež mohol hrať každí večer karty a keď jeho manželka zomrela, z ktorou sa stále o tom hádal, začalo mu chýbať vzrušenie. Potom dostal letáky od spoločnosti, ktorá organizovala prehliadky týkajúce sa ponuky tovaru. Snažili sme sa mu to vyhovoriť. Že sa určite nechá prehovoriť a kúpi predražené zbytočnosti. Dedko však povedal, že nie je hlúpy. Leták sľubuje výlet na Liptov. A keďže tam bol na vojne, prezentáciu prežije a potom sa pozrie po okolí kde trávil svoju mladosť. A Lenka – to som ja – môže tiež ísť, pozrie si krasy Liptova a bude sa starať o mňa, keď sa tak bojíte. Nedal sa odradiť dedko… Bolo to zničujúce. Dedko chcel ísť za každú cenu a ja musím vstávať o siedmej ráno a ešte k tomu cez prázdniny. To je na infarkt. A ako mam vlastne na neho dávať pozor ??? Výstava tovaru sa konala v miestnom kulturaku a zdalo sa, že mňa dnu ani nevpustia, ale dedko povedal, že musí mať pri sebe zdravotnú sestru, lebo mu býva zle. Slova sa ujal moderátor, čierny ako puk opálený v soláriu. Chválil akúsi zdravotne nezavädnú deku a bohužiaľ sa zameral na nášho dedka. “Samozrejme, že chcete byť zdraví,” povedal. “Kto by nechcel, nie? Preto potrebujete našu zdravú deku. A nie len vy! Prikrývka je protialergická, neudržia sa v nej roztoče a astmatik sa pod ňou vyspinká do ružova. Napríklad aj tuto vaša vnučka… “” Nie je to moja vnučka, “prerušil ho dedko. “Je to moja milenka.” Od hanby som sa v tej chvíli ani neviem ako ocitla pod stolom . Sála okamžite prestala mať záujem o deku. “Aha,” zakoktal bordový moderátor. “Tak ale aj pre ňu je tato deka určite vhodná… “Z čoho je vyrobená?” Spýtal sa Dedo. “Z antialergickej tkaniny.” “Chcem poznať konkrétne zloženie vlákien, ty hňupe!” Vyhlásil dedko. Predávajúci našiel lístok, a číta: 98% polyester. “Nie som prekvapený, že roztoče sa v tej deke nedržia!” Dedko sa vysmieval. “Umelá hmota! Kto by to mohol žrať? ” Ďalší predajca začal ukazovať nástroje a aj tu mal dedko veľa otázok: či je to kalene, aká je to oceľ… “Je tam nikel?” Áno obsahuje nikel. Tiež molybdén, chróm a vanád. “A cézium?” Ubezpečili ho, samozrejme, že obsahuje aj cézium. “Ježiš Mária,” zakričal dedko na celú sálu. “Cézium je rádioaktívne! Prečo ho tam vôbec dávali ? ” Vybehla som z haly. Ukážka trvala ďalšiu hodinu. A dedko bez dozoru kúpil hrnce za 2500 €.Samozrejme doma ma pokarhali, ako som na neho dávala pozor. Po troch dňoch prišlo auto s kartónom. Ale dedko sa tváril, že o ničom nevie “Počkajte, čo to je? Ja som predsa nič nekúpil!” Muži vyšli z dodávky. “Podpísali ste zmluvu a splátkový kalendár!” “Nepodpísal,” povedal dedko. “Podpísané, veď pozrite tu je váš podpis !!! ” “Ukáž to! Ahá! Hm, ale to musí byť nejaký omyl, “povedal dedko. “Ja sa predsa volám Mrkvička.” Dodávatelia sa pozreli na zmluvy a tam roztraseným písmom bolo napísane : „bozajte ma v riť …“

Dedo Krupá plače na hrobe svojej ženy. “Ty si bola taká dobrá žena, vynikajúca kuchárka. Čo ja úbohý budem bez teba teraz robiť ?Keby si sa tak mohla vrátiť.” V tom sa z hrobu hrabe krtko a dedko na to: “No tak, Božka, nerozumieš srande?”

Žena sa vrátila neskoro večer “Škoda, že si bola tak dlho preč,” hovorí manžel, “zastavila sa tu tvoja kamarátka.” “Ktorá?” “Neviem. Nepoznám ju … “” Ako vyzerala? “” Obyčajne. Blondínka, asi dvadsaťročná, pod ľavú lopatkou materské znamienko … “

Na skúškach hovorí profesor:”Kto z vás správne odpovie na prvú otázku, nemusí už odpovedať na druhú,skúšku ma za “A”a môže isť domov ! Koľko máme vlasov na hlave? Odpovedá Jožko :”Päť miliónov, osemsto dvadsaťtri tisíc, stotridsať sedem!”Profesor:”Ako to viete tak presne ?”Jožko:”Pán profesor, to je už druhá otázka a na tú nemusím odpovedať,dovi!”

Slovenská firma a japonská spoločnosť sa dohodli na usporiadaní prestížnych veslárskych pretekov. Oba tímy dlho a tvrdo trénovali, až nadišiel dlho očakávaný deň. Obidve mužstvá si verili, ale Japonci vyhrali na celej čiare – o celý kilometer. Náš tím bol zdrvený.Vedenie spoločnosti rozhodlo, že príčina zdrvujúcej porážky musí byť odhalená a najala konzultačnú firmu, aby problém preskúmala a navrhla jeho riešenie. Konzultanti zistili nasledovné – zatiaľ čo Japonci mali osem veslárov a jedného kormidelníka, my sme mali jedného veslára a osem kormidelníkov. Po roku ďalšieho štúdia a miliónoch dolárov spotrebovaných na analýzu problému konzultačná firma záver upresnila – v Slovenskej firme príliš málo ľudí vesluje a príliš veľa kormidluje. Pretože na tento rok boli dohodnuté odvetné preteky, štruktúra nášho tímu bola od základov reorganizovaná – nový tím sa skladal zo štyroch kormidelníckych manažérov, troch oblastných kormidelníckych manažérov a systému pre zvýšenie výkonnosti veslára a podporu jeho pracovného nasadenia. V tomto roku Japonci vyhrali o dva kilometre. Naše vedenie prepustilo veslára pre nedostatočnú výkonnosť a vyplatilo manažérom prémie za objavenie príčiny problému.

Dvaja policajti nemali kde bývať, tak

si kúpili dva vyradené spacie vagóny.

Po pár dňoch sa stretnú a vymieňajú

si skúsenosti. Prvý hovorí:

"Ja to mám celkom fajn, akurát mám na

vagóne napísané zákaz fajčiť, tak

musím ísť von, keď si chcem zapáliť."

Druhý závidí:

"Ty sa teda máš. Ja mám na záchode

ceduľku používajte len za jazdy, a

kým ten vagón roztlačím, vždy sa

poseriem!"