Starý dedko – námorník – sedí v miestnej krčme pri mori a rozpráva mladému plavčíkovi: “Pozri sa tam na more. To všetko a ešte viac som ja sám prebrázdil a prebádal. Celé roky námahy a odvahy som do toho dal. A dnes? Volajú ma Dežo Moreplavec? Nie, každému to je jedno.” “A pozri sa na ten barový pult. Ten som ja postavil, s ničím iným ako vlastnými rukami. Celé dva roky som strávil jeho vyhladzovaním, aby bol čo naj rovnejší a naj pohodlnejší. A dnes? Volajú ma Dežo Staviteľ Barov? Nie, každý na to zabudol. ” Dedo si odpije z piva a mrmle si: “Ale raz sa človek ožerie a pretiahne jednu kozu…..”
Do autobusu nastúpi punker s veľkým zeleným három. Sadne si na voľné miesto a všimne si, že ho pozoruje starý dedko. Po desiatich minútach to punker nevydrží a opýta sa dedka: “No, dedo Vy ste v mladosti nerobili žiadne hlúposti?” “Ale áno, pretiahol som papagája a teraz pozerám či nie si môj syn.”
Jack, prefíkaný businessman, hovorí synovi. Jack: “Vezmeš si dievča, ktoré ti vyberiem ja.” Syn: “Ja si sám vyberiem nevestu!” Jack: “Ale to dievča je dcéra Billa Gatesa.” Syn: “Ok, tak v tom prípade…” Ďalej Jack navštívil Billa Gatesa. Jack: “Mám ženícha pre tvoju dcéru.” Bill Gates: “Ale moja dcéra je príliš mladá na vydaj!” Jack: “Ale tento muž je viceprezident Svetovej Banky.” Bill Gates: “Oh, v tom prípade …” Nakoniec Jack ide pozrieť prezidenta Svetovej Banky. Jack: “Chcem doporučit jedného mladého muža na miesto viceprezidenta.” Prezident: “Ale ja už mám viac viceprezidentov ako potrebujem!” Jack: “Ale tento muž je zať Billa Gatesa.” Prezident: “Ah, v tom prípade…”
Budhistický vtip: Idú dvaja mnísi po moste a jeden z nich vraví: "Pozdri ako si tie jalce veselo plávajú".....A ten druhý vraví: "Ako môžeš vedieť ako sa tie jalce cítia keď nie si jalec"......a prvý vraví: A ako ty môžeš vedieť že ja nie som jalec keď ty nie si ja"
Príde Obama ku jasnovidke, a pretože má strach z rôznych vojen,
tak sa spýta, čo bude v roku 2020.
Kartárka mu povie: "Nebojte sa, zvíťazí demokracia a pravda ".
Obama hovorí, že je to skvelé a spýta sa ešte,
koľko bude v New Yorku v McDonalde stát hamburger.
A kartárka mu odpovie: "jeden rubeľ".
Robert Fico sa nudí. Najprv bezcieľne prechádza po svojej starožitnej zariadenej pracovni a potom z nudy začne utierať prach. No ako tak utiera prach na jednej starožitnej lampe, zjavi sa mu džin a povie:” Som tvoj pokorný sluha, pane. A dnes ti splním tri želania.”” Dal by som si dobre vychladené pivo.” Skúša Fico či to funguje. A skutočne! V tom momente je pred nim dobre vychladený pohár piva. Robert sa teraz už viac zamysli a povie:” Chcem byť neskutočne bohatý, žiť na ostrove v Karibiku a okolo mňa nech je desať nádherných dievčat! ” Sotva to dopovedal, želanie sa stalo skutočnosťou. A tak do tretice si Fico želá: “… a ešte chcem, aby som do konca života nemusel nič robiť! Stalo sa! A Robert sa ocitol naspäť vo svojej kancelárii…”
Štúr, Hurban a ostatní národovci sa stretli, že uzákonia slovenčinu. Nakoniec sa aj podarilo, všetko prebehlo ako malo, pomaďarčené názvy sa premenovali, i nespisovné sa pospisovnili, až tu sa prihlási z publika jeden ujko a vraví:”Ešte jeden problém sme nevyriešili páni bratia! Na Považí je jedna obec čo sa volá: Bačov kkt. To je nedôstojné a urážlivé, treba s tým niečo robiť!” Všetci mu dali za pravdu a dumali ako obec nazvať, ale akosi nikto na nič príznačné a slušné nemohol prísť. Naveľa, naveľa ku večeru sa prihlási sám Štúr a hovorí: “I pôvodný význam sa zachová, i slušného významu názov dospeje! Ja navrhujem aby sa táto obec volala Pohlavný Úd Chovateľa Oviec – skrátene Púchov!”
Pred bránami mesta sedel raz starý muž. Každý, kto chcel ísť do mesta, musel prejsť okolo neho. Jeden cudzinec sa zastavil a opýtal sa starca: „Povedz mi, akí sú ľudia v tomto meste?“ „Akí boli tam, kde ste boli naposledy?“ opýtal sa ho starec. „Úžasní. Cítil som sa tam veľmi dobre. Boli priateľskí, veľkorysí a veľmi ochotní, keď bolo treba pomôcť.“„Tak asi takí budú aj tu.“ Potom sa zastavil pri starcovi iný cudzinec. Aj on sa ho opýtal: „Povedz mi starec, akíže sú ľudia tu v meste?“ „Akí boli tam, kde ste boli naposledy?“ „Strašní. Boli hašteriví, nepriateľskí, nikto nikomu nepomohol.“ „Obávam sa, že takí istí budú aj tu“, odpovedal mu starec.
Pýta sa riaditeľ sekretárky:
- Ivetka, aký máme dnes deň?
Ivetka sa začervená a vraví:
- Neplodný, pán riaditeľ...
Predstavte si, mama, - ponosuje sa syn, - celú noc som nespal.
- A to už prečo, syn môj?
- Viete, máme dlh tisíc euro na nájomnom a v peňaženke ani cent.
- A čože si nič nepovedal?
- A vy by ste mi dali tisíc eur?
- To nie, ale bola by som ti dala niečo na spanie.