Janka vraví susedke:“Minulú noc sme mali sex. A ty?“Susedka:“Áno, tiež.““Bolo to dobre?““Nie, bola to katastrofa. Manžel prišiel domov, zhltol večeru, vyskočil na mňa, skončil za štyri minúty, od gúľal sa a zaspal. A ty, ako?“ „Ooo, to bolo užasne! Keď sme prišli večer domov, manžel ma zobral von na romantickú večeru. Potom sme mali dlhú, vyše hodinovú prechádzku. Keď sme prišli domov, všade po dome pozapaľoval sviečky a potom sme mali asi hodinovú predohru. No a ten sex potom, trvalo to asi hodinu. Po skončení sme sa ešte dlhé hodiny rozprávali. Bolo to ako v rozprávke!“ Medzitým na balkóne pri cigarete sa rozprávajú ich manželia.“Vrzol si si minulú noc?““ Áno. Keď som prišiel domov, večera bola na stola. Najedli sme sa, prefikli sa a už sme spali. Bolo to perfektne! A čo ty?“ „Aj ja, ale bolo to strašné. Elektráreň nám odpojila elektrinu, lebo som nezaplatil účet – tak sme museli ísť jest von.Manželka si objednala tak príšerne drahé jedlo, že mi už nezostalo na taxík na cestu späť. Tak sme šliapali domov peši vyše hodinu. A pretože sme boli bez elektriny, musel som všade pozapaľovať sviečky aby som vôbec niečo videl. Taký som bol najedovaný, že sa mi hodinu nemohol postaviť a asi ďalšiu hodinu som sa nemohol urobiť. Keď to konečne prišlo, bol som taký zblbnutý, že som nemohol zaspať a moja žena len kvákala a kvákala!“
Fero sa neočakávane vráti z pracovnej cesty a prichytí manželku Marku, ako mu ju obrábajú naraz dvaja chlapi. Zhrozene skríkne: -Hej ! Hej ! -Fero !!! To čo má znamenať ???To akože mňa ani nepozdravíš ?! – hnevá sa manželka Marka…
Esemeska od manžela:
Drahá, na prechode pre chodcov ma zrazilo auto.
Pavla ma odviezla do nemocnice.
Doktori ma prezreli, urobili testy a röntgen.
Krvi sa pod lebečnej klenbou nahromadilo veľa, ale snáď to nebude mať za následok poškodenie mozgu.
K tomu mám ešte dolámané tri rebrá, komplikovanú zlomeninu ľavej nohy a roztrieštený pravý lakeť. Doktori dúfajú, že mi ruku nebudú musieť amputovať.
Esemeska od manželky:
AKÁ PAVLA ???
Dežo ako poriadny kresťan sa večer modlí:
– Nech mi stojí vo dne v noci svätý Anton na pomoci.
Začuje to jeho žena Araňa a vraví:
– Načo vo dne, veď vtedy si v robote?!
Sedia dve tehotné ženy v parku na lavičke a štrikujú svetríky pre svoje deti.
Prvá hovorí: "Dúfam, že to bude dievčatko, mám len ružovú vlnu."
Druhá: "Ja dúfam že to moje bude retardované... práve som skazila rukáv."
“Peňaženka, kľúče…”
“Mobil, kde mám mobil ?”
“A, tu je…”
“Sakra, je skoro vybitý , si radšej vezmem nabíjačku, niekde ho tam nabijem .”
“Nabíjačka, tu niekde bola…”
“Nevidel si moju nabíjačku ?”
“Dobré, už ju mám !”
“Tu už do tej kabelky nenarvem , musím si vziať väčšiu.”
“No áno , sakra, ale ktorú, ktorú…”
“Tu nie…”
“Do prdele tu tiež nie…”
“Ježíš, tato už je odrbaná, tu musím vyhodiť.”
“Potrebujem novú kabelku, fakt.”
“No tak tuto, áno, ale radosť z toho nemám.”
“Hnedá kabelka, čierne topánky, to je hlúposť.”
“Iné topánky .”
“Viem ! Vezmem si tie nové pásikavé, čo som si kúpila, tie sú super.”
“Tlačia ma, ale dobré nevadí , to dám.”
“To nedám, musím si vziať aspoň náplasť.”
“Do prčic, on kúpil tu nenastrihanú, kde sú nožnice ?”
“Ako tam vôbec je, nemám si vziať radšej sukňu ? Keď mám tie pásikované topánky…”
“Furt rozprava, že mám vyzerať viac žensky, vezmem si sukňu.”
“Sakra, ktorú ?”
“Tu nie…”
“Tu už vôbec nie…”
“Ty Vole, v tej mam veľký zadok, tu fakt nie.”
“Potrebujem novú sukňu.”
“A menší zadok .”
“Tak tuto, no. Ale to si musím vziať iný top.”
“Sukňa žltá, takže top…Biely ?”
“Čierny?”
“Šedivý ?”
“Veď nikto nehovoril , aby si sa ihneď obúval nie ?”
“A čo si myslíš, že mne nie je teplo ?”
“Nie, vezmem si sukňu a tu blúzku, Bielu.”
“Poď tu si musím vziať inú podrpdu…”
“Kde mám nejakú telovú podprdu ?”
“Je nechutné ich ťahať z koša na prádlo ?”
“Nie je.”
“Fuj, on tu má tie svoje smradľavé veci z futbalu… aha! Tu je jedna telová.”
“No… to vôbec nevypadá zle , to by šlo…sakra, fľak od ružu !”
“To musím namočiť.”
“Alebo sa to najskôr soli ?”
“Nie, to bolo na červené víno.”
“Do riti neviem. Najskôr posoliť, potom namočiť a nazdar.”
“Ježíš a zase nemám čo na seba.”
[adsense]
“Ale veď aj tak je mu jedno , čo mam na sebe … „
“Páčim sa ti ešte ? Už mi to skoro vôbec nerozprávaš …“
“Tak áno, tak ja si vezmem hocičo, hlavne rýchlo.”
“Ale najskôr si musím upraviť make up, keďže si ma rozplakal .”
“Kde je, kde je, kde je ?”
“Ježíš, áno, veď je v kabelke.”
“Potrebujem vôbec ten mobil ?”
“Nepotrebujem !!!”
“Takže nabíjačku nechám tiež doma.”
“Tak si vezmem tu pôvodnú kabelku.”
“Rifle , tričko, tenisky – som ready !”
“Áno, ešte peňaženka.”
“Tak ale teraz už mám fakt všetko.”
“Zatvorila som to okno v spalní ?”
“Nezatvorila…”
“Čo keď bude pršať…”
“Ako nehlásili to.”
“Alebo že by predsa len …”
“Veď Ti hovorím , že už idem !!!”
Muž leží na smrteľnej posteli a volá: – Žena tu ši? Ona odpovie: – Áno miláčik. Potom sa pýta: – Dzeci, aj vy sce tu? Oni odpovedajú: – Áno tato. A otec dodá: – Tak potom na kerú pi*u še švici na chodbe?!
Fero sa po troch mesiacoch vráti z náročnej výpravy v Africkej džungli . Po čase sa manželka začína vypytovať, pretože sa jej zdá nejaký zamĺknutý, smutný, jednoducho iný ako predtým. A tak sa jej Fero zverí, že ho raz v tej džungli prepadol a znásilnil gorilí samec. Manželka ho súcitne objíme, že takéto veci sa v prírode stávajú, nech si z toho nič nerobí, že ona to nikomu nepovie a tá gorila predsa tiež nehovorí … „No práve,“ hovorí smutným hlasom Fero: „Nehovorí, nezavolá, nenapíše …..“
Manželkina pomsta Prvý deň si zbalila všetky osobné veci do krabíc a kufrov.Ďalší deň si zavolala sťahovákov, aby jej veci odviezli. Tretí deň si posledný krát sadla ku stolu v krásnej jedálni, zapálila si, pustila si kľudnú hudbu a pochutnala si na krevetách, kaviári a fľaši vína. Po večeri posledný krát navštívila každú izbu v dome a do každej tyče na záclonu vložila napoly zjedenú krevetu namočenú v kaviári. Potom upratala kuchyňu a odišla. Krátko nato prišiel manžel so svojou novou priateľkou a boli veľmi šťastní.Po niekoľkých dňoch začal dom pomaly, ale nepríjemne páchnuť. Vyvetrali, vyčistili koberce, prehľadali otvory či tam nie je mŕtva myš.Nakoniec vymenili koberce, vymaľovali, všade rozložili vonné sviečky. Nič nepomohlo, priatelia ich prestali navštevovať, služobná odišla, opravári odmietli prísť do domu…Nezostávalo nič iné ako dom predať. Po mesiaci o dom stále nikto nemal záujem a odmietla s nimi pracovať aj realitná kancelária.Neostávalo nič iné iba si vziať vysokú pôžičku a kúpiť iný dom. Po pol roku bývalá manželka zatelefonovala svojmu ex a pýtala sa, ako sa darí. Súcitne si vypočula ságu o smradľavom dome. Medzi rečou spomenula, že jej ten dom veľmi chýba a bola by ochotná znížiť čiastku, na ktorú má podľa rozvodového riadenia nárok, výmenou za ten dom. Manžel si uvedomil, že jeho bývalá žena nevie, ako veľmi ten dom smrdí. Vycítil príležitosť a súhlasil predať jej ho za desatinu toho, akú mal dom hodnotu, pod podmienkou, že podpíše všetky papiere hneď v ten deň. Žena súhlasila, behom hodiny manžela navštívil právnik s podpísanými papiermi. Po týždni bývalý manžel so svojou novou priateľkou s úsmevom na tvári sledujú sťahovákov, ako im balia zariadenie… vrátane tých záclonových tyčí…
Úspešný, bohatý podnikateľ zastaví svoj športiak Porsche u otrhaného, špinavého, zarasteného bezdomovcov a v náhlej posadnutosti po dobrom skutku, mu hodí stovku a hovorí: „Daj si v krčme panáka …“ „Ďakujem, ale som abstinent …“ odmietne slušne otrhanec. „Tak tu máš ešte stovku na cigarety …!“ „Vďaka, pane, ale ja som nefajčiar …“ „V tom prípade ti dávam tisíc a bež si trochu užiť s nejakou ženskou …“ „Prepáčte pane, ale ja netúžim po takých ženách … „A to už podnikateľ zvýši hlas:“ Tak vieš čo? Tu máš ďalších tisíc a nastúp si! Ukážem ťa mojej žene, nech vidí, ako dopadne muž, ktorý nepije, nefajčí a nechodí za ku*vami. „
