Učiteľka v základnej škole No detičky, domácu úlohy ste spravili? ááánooo A ty Dežko, spravil si domácu úlohu? Ruky bozkávam pani učiteľka, pravdaže som spravil. Tak ju ukáž. Prisahám na život mojej sestry, že som ju spravil, ale som zabudol doma. Malý Dežo príde domov, jeho sestra leží mŕtva na kuchynskom stole a okolo nej plače celá família. Druhý deň v škole: Dežko, chcela by som vidieť tvoju domácu úlohu. Ruky bozkávam pani učiteľka, nepriniesol som ju. Ale prisahám na život svojej matky, že som ju spravil. Malý Dežo príde domov, jeho matka je mŕtva a celá osada plače. Tretí deň v škole: No Dežo, domácu úlohu si spravil? Ruky bozkávam pani učiteľka, ozaj som ju spravil… prisahám na život svojho otca. Malý Dežo cestou domov sa stretne s otcom, ktorý s kufrom v ruke uteká z osady. Dikma, kam džamales Dade? -Môj milý Dežo, ja už to nevydržím a idem odtiaľ preč. Najprv tvoja sestra, potom tvoja matka a teraz sused Meňuš… 

Mladý adept právnického doktorátu dostane na skúške otázku: “Čo je to podvod?” “Podvod je, keď ma necháte prepadnúť,” odpovedá. “Ako to?” pýta sa profesor. “Pretože paragraf 265 trestného zákona znie: – Kto zneužije nevedomosť iného, aby ho poškodil, dopustí sa podvodu…”

Na hodine anatómie si profesor všimol, že jedna študentka nedáva pozor, a tak sa jej opýtal : “Na čo slúži pečeň?“ Študentka: “Nadrobno pokrájaná a opražená je výbornou pochúťkou, včera sme ju mali na obed …“

Synáčik z dediny študuje v Prahe na univerzite a minú sa mu peniaze. Premýšľa, ako by ich získal úplne bez námahy a tak  zatelefonuje domov: „Otec, predstav si, u nás na škole otvárajú kurz pre psov, kde ich učia hovoriť!”„Nehovor… A čo to obnáša?“, diví sa otec. „No pošli Alíka a 3 tisíc a ja ho nechám zapísať”, kuje železo syn. Alík a peniaze dorazili a mladý je zas na pár mesiacov v pohode. Ale po čase sa minú peniaze a neostáva nič iné ako volať otcovi znovu. “Alík? Ten melie piate cez deviate, to sa už nedá počúvať”, hovorí zvedavému otcovi, “ale predstav si otec, že u nás na fakulte otvárajú kurz, kde učia psov čítať!”. „No teda, keď už Alík hovorí, tak nech vie aj čítať!”, hovorí otec. „Výborne otec, pošli ešte 3 tisíc  a ja Alíka prihlásim”, uzatvára syn. Na konci školského roku mladému neostáva nič iné, len prísť domov. Čo teraz? Kedže si nevie poradiť tak Alíka zastrelí. Doma sa otec hneď vypytuje: „Tak kde máš Alíka?“ “Ale otec, predstav si. Dnes ráno si pri raňajkách čítame noviny. Hovorím Alíkovi: ‚tak dnes ideme domov‘. On zloží noviny a hovorí: ‚To som zvedavý či ma otec zase zoberie so sebou, keď pôjde do lesa súložiť so Skálovou‘“. Otec sa začervená a skočí chlapcovi do reči: „Dúfam, že si ho zastrelil, hajzla podvraťáckeho!“. „Si píš, otec“.

Učiteľka na základnej škole vyhlási súťaž: “Deti, kto mi zajtra najlepšie vysvetlí, ako prichádzajú deti na svet, za odmenu pôjde na výlet do Tatier.” Peťko sa doma spýta a jeho matka, osvietená to dáma, podá vysvetlenie: “To máš ako s jabĺčkom. Jabĺčko má semienka a z tých vyrastú zase nové jabĺčka, tie majú zase semienka a tak to ide stále dokola.” Druhý deň sa učiteľka pýta a deti odpovedajú. Jurko: “Myslím, že deti nosí na svet bocian.” Učiteľka: “nie je to tak,tak sa pekne posaď.” Karol: “Podľa mňa nosí na svet vrana.” Učiteľka: “To asi neni to pravé. Kto má niečo lepšie?” Petrík si vzal do školy jabĺčko, aby všetko názorne vysvetlil. Stúpol si a stále si ho prehadzuje vo vrecku v nohaviciach a hovorí: “Tak ja vám ho teda ukážem a všetko názorne vysvetlím .” Učiteľka ho však zastaví: “Zadrž! Petrík ! Ideš do Tatier !”

- Janko, máš urobenú domácu úlohu?
- Áno!
- Odpovedaj celou vetou!
- Áno, kurva!

Paní učitelka ve škole se ptá dětí:

- Mařenko, copak dělá tvůj tatínek?

- Tatínek je lékař, odvětí Mařenka

- Vojtíku a copak dělá tvůj tatínek?

- Řidič autobusu

- A Pepíčku co dělá tvůj tatínek?

- Můj tatínek umřel

- No dobrá. A co dělal než zemřel?

- Chvíli chroptěl a pak posr*l koberec...

Debatujú dvaja študenti:

-Aké si mal vysvedčenie,

-O tri facky lepšie ako vlani!

Inšpektor príde do triedy na inšpekciu, sadne si do poslednej lavice za Jožka a sleduje hodinu. Mladá, strémovaná učiteľka píše na tabuľu nemeckú vetu, pritlačí, krieda sa zlomí a tak sa pre ňu zohne. Keď dopíše, pýta sa žiakov, čo daná veta znamená.

Prihlási sa Jožkoa povie:

"Znamená to: To je ale krásna prdelka!"

Učiteľka sa rozhorčí a posadí Jožka s päťkou a poznámkou.

Jožko sa otočí na inšpektora a vynadá mu:

"Keď to nevieš, tak neraď, kretén!"

Staršia pani klope na dvere triedy a potom vojde: – Dobrý deň, som Mórickova babička a prišla som ho vypýtať z poslednej hodiny. Učiteľka odpovedá: – To nie je možné. Móricko dnes neprišiel do školy. – Ako to? – Myslím, že sa vypýtal na Váš pohreb.