Učiteľka na výtvarnej výchove: - Jožko, a prečo nič nekreslíš? - Ale pani učiteľka ja som už niečo nakreslil! - Áno a čo? Lebo ja nič nevidím. - No, nakreslil som vláčik, ale ten už odišiel.

Pani učiteľka sa pýta detí, ako by popísali slovenskú politiku. Deti sa hlási a odpovedajú: “Ako vonnú ružu uprostred lúky.” “Ako modré nebo bez mráčika.” Až zdvihne ruku Jožko a hovorí: “Ako loď v rozbúrenom oceáne.” “Aha, to ako myslíš ten pocit bezpečia a tak?” “Ale nie. Všetkým je na zvracanie a nikto nemôže vystúpiť!”

Deti v škole písali slohovú prácu na tému “Čo je zaujímavé?” Jedno z nich napísalo: Je nás doma päť a spíme všetci v jednej izbe. V jednom rohu má posteľ otecko, v druhom ja, v treťom moja sestra a v poslednom môj malý braček. Mamička spí uprostred izby, nad jej posteľou visí veľký sklenený luster. Je zaujímavé, že keď luster spadol, črepy v zadku mal otecko.

Učiteľka vraví deťom v škole:
- Keď príde Móricko a povie nejaké neslušné slovo, dievčatá vstanete a odídete z triedy.
A tak začala hodina. Učiteľka sa pýta detí: -
Tak detičky, kto mi povie, čo je nového v našom meste?
Móricko sa prihlási a povie:
- V našom meste sa stavia bordel.
Na to dievčatá vstanú a odídu. Móricko za nimi kričí:
- Kde utekáte, vy ku**y, ešte sú len základy.

Príde Janko domov z katolíckej školy s monoklom pod okom a otec mu vraví:

- Janko nevravel som ti, že sa nemáš biť s chlapcami?

- Ale ja som sa vôbec nebil. To bolo takto: Boli sme v kostole, odriekali sme si modlitby a keď sme sa postavili, zbadal som, že sa našej učiteľke predo mnou zarezali šaty. Tak som jej ich vytiahol a ona mi dala facku.

Otec na to hovorí:

-Ale take veci ženám robiť nesmieš!

Na druhý deň príde Janko domov s ďalším monoklom. Otec vraví:

- Nevravel som ti včera dosť jasne?

Janko na to:

- Ale teraz to bolo úplne inak. Zase sme sedeli v kostole, odriekali sme si modlitby a keď sme sa postavili, učiteľke sa opäť zarezali šaty. Kamarát vedľa mňa jej ich vytiahol, ale ja som vedel, že to nemá rada, tak som jej ich zastrčil naspäť.

Vzala pani ucitelka deti na exkurziu na stavbu a ako naschvál práve vtedy spadol z lesenia robotník a bol na mieste mrtvy. Po príchode spät do triedy, pustili sa do rozoberania tohto prípadu.
- Povedz nám Anicka, preco tento ujo spadol?
- Nevedel nic o bezpecnosti práce.
- A ty Misko?
- Urcite mal vypité.
Vtom sa postaví Móricko.
- Nie, on spal s mojou mamou!
- Preco si to myslís ?
- Pocul som ako krical ”Chlapce, j.b.m ti mater, netras tým lesením!”

Deti majú za domácu úlohu napísať sloh a majú v ňom pužiť vetu: 

"Mama je len jedna". 

Učiteľka vyvolá Janka, nech prečíta, čo napísal. Janko číta: 

"Moja mama mi každé ráno pripraví skvelé raňajky, nachystá mi desiatu do školy, pribalí musli tyčinku, dá pusu na líčko a odvezie ma do školy. Mama je len jedna." Janko dostane za svoju úlohu jednotku. Marienka napisala: 

"Mám rada svoju mamu. Vie sa pekne obliekať, chodí pekne upravená a stále na mňa myslí. Kupuje mi nové šaty a topánočky a veci do školy. Mama zarába veľa peňazí a chodíme spolu s mamou a ockom každý rok k moru. Mama je len jedna." 

Učiteľka horko zaplakala nad svojim platom, no Marienke dala jednotku. Napokon vyvolala Móricka. Móric napísal: 

"Minule som prišiel domov, zafajčený byt, v popolníku plno špakov, všade popol, rozhádzané fľaše od piva, matka vyvalená na gauči, v jednej ruke pivo, v druhej cigareta, kruhy pod očami a reve na mňa: Moooooric ! V chladničke sú dve fľaše piva, dones ich sem! Prídem ku chladničke, otvorím ju a kričím: Mamaaaaaaaa, je len jednaaaa !"

- Povedz mi, Janko, koľko nôh má blcha?
- Prepánajána, pani učiteľka, vaše starosti by som chcel mať.

Učiteľka zadala svojim žiakom 5. triedy úlohu - zistiť od rodičov príbeh s ponaučením na konci.
 Druhý deň v škole deti rozprávajú svoje historky.
 Katka hovorí: "Môj otecko je farmár a chová sliepky kvôli vajciam. Raz sme ich v košíku viezli do obchodu na prednom sedadle, keď vtom sme nabúrali, košík vyletel a vajíčka sa rozbili."
 "A ponaučenie?" pýta sa učiteľka.
 "Nedávaj všetky vajcia do jedného košíka."
 "Dobre," hovorí učiteľka, "teraz Lucka."
 "Naša rodina má tiež farmu. Ale chováme sliepky kvôli mäsu. Mali sme raz tucet vajec, ale vyliahlo sa nám len 10 kurčiat A poučenie je - nepočítajte sliepky, kým sa nevyliahnu."
 "To je pekný príbeh", hovorí učiteľka, "Jožko, aký máš príbeh ty?"
 "Môj otecko mi povedal príbeh o strýkovi Liborovi. Strýko Libor bol u Zelených baretov vo Vietname a jeho vrtuľník to raz dostal. Musel núdzovo pristáť na nepriateľskom území a jediné, čo mal bola fľaša Whiskey, guľomet a mačeta. Pred dopadol na zem, vypil fľašu Whiskey, aby sa nerozbila a potom pristál priamo medzi stovkou vietnamcov. zabil ich 70 guľometom, než mu došli náboje, potom zabil ďalších 20 mačetou, než sa mu zlomila čepeľ a zvyšok zabil holými rukami. "
 "Pane bože," zdesí sa učiteľka, "a aké ponaučenie tí otecko povedal z tohto hrozného príbehu?"
 "Neser sa do uja Libora, keď je naliaty."

Príde chlapec domov a podáva otcovi vysvedčenie.

"No tak toto by teda chcelo poriadny výprask," rozčúlene zakričí otec.

"Len pokoj," utešuje ho chlapec, "viem kde učiteľka býva."