Superman si letí po meste a v jednom mrakodrape vidí nahú ženu. Len si tak pomyslí, že keby ju v tej rýchlosti pomiloval, ani by si to nevšimla. Tak tam vletí a v izbe ostane iba prievan. A žena sa pýta svojho muža. Miláčik, čo to bolo? Neviem, ale bolelo to.
"Druhý nejlepší způsob, jak dostat holku do postele, je rozesmát ji."
"A první?"
"Nůž."
"Ha ha."
"Jsem rád, žes zvolila rozumnou cestu."
Žena prišla k doktorovi a vravi mu;
pan doktor mam stale vytoky.... a ten ju nenehal ani dohovorit' a hned' je kaže ;
Lahnite si tam na postel a vyzlečte sa ! Tá sa vyzleče lahne … on jej strči medzi nohy dva prsty a pyta sa;
teraz čo pocitujete ?
Je to fantasticke pan doktor ale ja mam vytoky z uši …..
Stretli se dvaja rybári a jeden vraví druhému:
"Raz som chytil kapra a rozhodol som sa, že ho naučím žiť na suchu. Najskôr som ho vybral z vane na pol hodiny, potom na hodinu atď. No a šiesty kapor už vie žiť na suchu."
"A mohol by si mi toho slávného kapra ukázať?" pýta sa druhý.
"Bohužiaľ nie, prednedávnom mi spadol do vedra a utopil sa."
Jeden japonský byznysmen byl na konferenci na Filipínách. Jednou jel taxíkem z hotelu na universitu. Sedí vzadu a konverzuje s řidičem, když se kolem nich prožene Honda Civic CRX s hvízdajícími pneumatikami. Japonec povídá: - "Mmmm, Honda! Japonský výrobek. Hodně silná, hodně rychlá!" Když pak stojí na křižovatce, vidí z boční ulice vylétnout bílý sedan a Japonec opět: - "Mmmm, Toyota! Japonský výrobek. Hodně dobrá, hodně rychlá!" Taxikář se kouká do zpětného zrcátka a prohlíží si nadutého Japonce. Když zastavují před univerzitou a kolem nich se provalí obrovský luxusní limuzína. Japonec spustí: - "Mmmm, Mitsubishi! Japonský výrobek. Hodně dobré, moooc rychlé!" Taxík zastaví a řidič koukne na taxametr a praví: - "Bude to sto padesát amerických dolarů, pane." - "Cože? Sto padesát dolarů? Vždyť hotel odtud není ani pět kilometrů!" - "Ech, pane, tenhle taxametr, to je NEC. Japonský výrobek, hodně dobrý a moooc rychlý."
Pacient sa pýta doktora:
Pán doktor, ako mi pracuje srdce?
Doktor mu na to:
Po pitve budeme múdrejší.
Príde chlapík do ovocia-zeleniny a pýta sa predavača:
"Prosím vás, čo je toto oranžové?"
"To sú pomaranče, pane."
"Tak si prosím 10 kg, ale odvážte mi každý pomaranč zvlášť."
Predavač si pomyslí, že je to dobrý debil,ale urobil to. A chlapík sa pýta opäť:
"Prosím vás a čo je toto žlté?"
"To sú citróny, pane."
"Tak mi dajte 15 kg, ale každý citrón mi odvážte zvlášť."
Predavač si myslí: To je určite riadny debil, ale zákazník náš pán, takže urobil ako mu povedal.
Chlapík sa pýta opäť:
"Prosím vás a čo je tamto v rohu, to čierne?"
A predavač už úplne nahnevaný hovorí:
"Prosím vás, na toto sa vykašlite, to je mak!"
Byl jsem v autobusu , kde byla i jedna 16tka. . . Měla na tváři silnou vrstvu makeupu . Nastoupil chlapec , taky v jejím věku a po zkoumavém pohledu na její tvář prohlásil:
"Paštika patří na chleba a ne na ksicht ! ". Nastalo hrobové ticho . Všichni jsme byli zvědaví , jak a jestli vůbec dívka odpoví a nebo jestli se rozpláče. Neuběhlo ani 5 sekund , když prohlásila: "A čůrák patří do píči a ne do autobusu..!!!
Príde si tak istý pán do reštaurácie a objedná si polievku. Čašník mu polievku donesie a pán sa do nej pustí. Zrazu v nej zbadá muchu a kričí na čašníka:
-„Hej, pán hlavný, v mojej polievke pláva mucha“
Tak čašník sa mu ospravedlní a donesie mu novú polievku.
Pán príde do reštaurácie aj na druhý deň a situácia sa opakuje.
Na tretí deň, keď čašník donesie polievku, pánovi praskli nervy a kričí :
-„No tak ja už mám naozaj dosť! Nabudúce chcem vidieť v jednej miske polievku, v druhej muchy, a ja si naložím, koľko ja chcem!“
Jedna malá starenka prišla jedného dňa do Bank of Canada a priniesla so sebou vrece plné peňazí. Prezident sa jej vtedy spýtal, koľko chce teda uložiť a ona povedala: „165.000 dolárov“ a hodila vrece na stôl.
Prezident sa samozrejme zaujímal, ako prišla k takému množstvu peňazí, a tak sa jej spýtal:
„Pani, prekvapuje ma, že si nosíte u seba všetky tieto peniaze. Ako ste k nim prišli?“
Stará pani odpovedala:
„Stávkovala som.“
Prezident sa jej zase spýtal:
„Stávkovali ste? O aký druh stávkovania išlo?“
Stará pani odpovedala:
„Napríklad, stavím sa o 25.000 dolárov, že sú vaše gule hranaté.“
HA! zasmial sa prezident:
„To je hlúpa stávka. Nemôžete nikdy vyhrať stávku tohoto typu!“
Stará pani ho teda vyzvala:
„Takže prijímate moju stávku?“
„Iste,“ povedal prezident: „stavím 25.000 dolárov, že moje gule nie sú hranaté!“
Stará pani teda povedala:
„Kedže ide o toľko peňazí, môžem zajtra priviesť o 10.00h. svojho advokáta ako svedka?“
„Samozrejme!“ povedal dôverčivý prezident.
Tej noci bol kvôli tej stávke prezident naozaj nervózny a strávil veľa času pred zrkadlom kontrolou svojich gulí, otáčajúc sa neustále napravo a naľavo. Kontroloval ich pozorne pokiaľ si nebol istý, že nie je absolútne možné, aby jeho gule boli hranaté a že vyhrá stávku.
Na druhý deň ráno, presne o desiatej, sa ukázala stará pani aj s advokátom v kancelárii prezidenta. Predstavila advokáta a zopakovala stávku: 25.000 dolárov, že prezidentove gule sú hranaté!
Prezident znova prijal stávku a stará pani navrhla, aby si dal dolu nohavice, aby všetci mohli vidieť. Prezident súhlasil. Stará pani gule pozorne prehliadla, a potom sa spýtala, či sa ich môže dotknúť.
„Tak dobre, veď 25.000 dolárov je kopa peňazí, takže verím, že si musíte byť absolútne istá.“
V tej chvíli si všimol, že si advokát ticho tlčie hlavu o stôl. Prezident sa spýtal starej pani:“Čo sa sakra robí s vaším advokátom?“
Ona povedala:“Nič, okrem toho, že som sa s ním stavila o 100.000 dolárov, že dnes ráno o desiatej budem mať vo svojich rukách gule prezidenta Bank of Canada.“