Policajt: - Kde si schoval peniaze?
Tlmočník: - Kde si schoval peniaze?
Zlodej: - Nepoviem.
Tlmočník: - Nepovie.
Policajt: - Ak nepovieš, zavrieme ťa na 10 rokov.
Tlmočník: - Ak nepovieš, zavrú ťa na 10 rokov.
Zlodej: - Nepoviem.
Tlmočník: - Nepovie.
Policajt: - Ak nepovieš, zastrelíme ťa.
Tlmočník: - Ak nepovieš, zastrelia ťa.
Zlodej: - Zakopal som ich v kuchyni.
Tlmočník: - Vraj i tak nepovie.
Manželka hovorí manželovi:
"Daj, prosím ťa, ten suchý chlieb vtákom na okno."
Manžel sa vráti o hodinu celý spotený a vraví:
"Bola to strašná drina. Nabudúce ho tam dám radšej rukou."
Nastupuje Arana do autobusu a šofér sa jej pýta: "Kam to bude?"
A Arana nazlostená odpovedá: "Dig aký zvedavý."
Otec vošiel do izby našej slúžky a vyzliekol ju a všade ju hladkal a pusinkoval. Mama jej na to vraví: ” nechaj si to pre seba a keď bude príležitosť, tak ťa vyzvem a povieš nám to a otca zahanbíme.” Na najbližšej rodinnej oslave v najlepšom mama vyzve dcérku, aby tú záležitosť rozpovedala: “Otec vošiel do izby našej slúžky a tam ju aj seba vyzliekol, všade ju pusinkoval a snažil sa jej zasunúť to..to mami ako sa to volá, veď mi pomôž ,vieš to čo ty vždy ujovi susedovi cmúľaš, keď on príde k nám…”
Ráno som vstala, len tak v nočnej košieľke, chcela som si urobiť raňajky a tak som si išla vziať mixér z škatule, čo mám dole v kuchynskej linke. Zohnem sa ,hmatám po nástavci a zrazu cítim bolesť ako sviňa, rýchlo vytiahnem ruku, je celá od krvi… Trafila som stojan s nožmi, nové, ostré, ešte nepoužité…všade krvi ako z vola. Rýchlo sa narovnám, a bác ďalšia rana, samozrejme, že som ne zasunula šuplík, v ktorom som predtým hľadala vanilkový cukor. Cítim, ako mi pramienok krvi steká po čele… letím do kúpeľne, púšťam vodu, hlava sa mi točí, pozriem do zrkadla. Môžem smelo hrať v horore…držím rozrezaný prst pod vodou, druhou si utieram krv z čela, určite mám rozbitú lebku… Ukazovák na ľavej ruke pozdĺžne prerezaný a celkom dosť, laicky usudzujem že to bude chcieť zopár stehov… Stále mám na sebe nočnú košieľku, teraz už celú od krvi. Ruku si omotávam ručníkom, letím do spálne pre čisté tričko … Ako tak utekám malíčkom zakopnem do postele… Asi som si aj trošku cvrkla od tej bolesti … Teraz už neviem čo ma bolí viac, hlava, ruka, alebo malíček na nohe. Zatínam zuby, strhávam košieľku, podprdu si neberiem, aj tak by som ju jednou rukou nezapla. Naťahujem tepláky, to jednou rukou zvládnem. Obujem si šľapky, poliklinika je 5 minút jazdy autom, to dám… Cestu som zvládla, teraz zaparkovať, je dopoludnie, to nikto nie je v práci, rozmýšľam kam rýchlo zaparkovať. Nájdem jediné miesto ktoré je trošku do kopčeka. Konečne zaparkujem, už ledva stojím na nohách. Kabelka, kde mám kabelu …. Aha hodila som ju na zadné sedadlo, keďže sa mi darí, samozrejme, že spadla na zem. Otváram zadné dvere, pravou nohou kľaknem na sedačku, ľavou stojím na zemi pri aute a naťahujem sa pre kabelku… Keď tu zrazu tupá bolesť v ľavej nohe, že som spadla hubou na sedadla. A premietol sa mi môj celý život … Zadné dvere keďže bolo auto do kopca sa pribuchli, sú naozaj ťažké, veľké… A pribuchli mi nohu pod kolenom k prahu auta. Plačem od bolesti. Z posledných síl beriem kabelku… pravá noha opúcha, malíček je ako lopta …hlava sa mi točí, plazím sa na chirurgiu … Nevládzem, tak sa iba zosuniem na lavicu a viac si už nepamätám … Prebrala som sa na lehátku v ordinácii, po tom čo mi zašil prst, hlavu, zasadrovali nohu. Sa ma pán doktor, seriózne vypadajúci päťdesiatnik pýta, čo sa mi stalo, kde ma prepadli, alebo či to bola autonehoda. Červenám sa a začínam mu hovoriť všetko čo sa stalo …Keď som dorozprávala svoj smutný príbeh, otočil sa k oknu a ja som videla ako sa mu chvejú ramená. Som si istá, že neplakal možno plakal, ale určite od smiechu :-))) Bol galantný nechcel sa mi smiať do tváre. Aj sestričke tiekli slzy od smiechu … Prepáčte, ospravedlňujem sa ja viem, že by som nemala. Ale ešte nikdy som nikoho nevidela kto by sa takto sám do*ebal za 15 minút … Vyskákala som do čakárne, volám manželovi, miláčik, príď prosím ťa pre mňa peši na polikliniku, musíš ma odviesť domov. Čakám na chodbe na chirurgii, nepýtaj sa ma na nič, chcem ísť už odtiaľto preč a doma ti všetko poviem. Prišiel manžel a keď ma zbadal tak sa zarazil, na hlave sieťku, čo držala obväz, ruka obviazaná, na nohe sadra. Beží ku mne a pýta sa čo sa mi preboha stalo? Znovu vysvetľujem, aký som mala krásny deň…aj on sa smeje. Kto by sa nesmial ??? Už sa teším, keď budem vyplňovať formulár pre poisťovňu:-))))) Premýšľam, asi napíšem, že ma prepadli:-)),alebo, že to bola autonehoda ?Nebudem predsa za blbca už po tretí krát …
Volá blondínka manželovi na mobil: “Miláčik, ja by som s tebou potrebovala hovoriť.” “No tak čo je?” “No ja som si v obchode kúpila to … ako sa to volá … no puzzle.” “Dobre a čo je s nim?” “Nejde mi to zložiť.” “Prosím ťa, ako to, že tí nejde zložiť puzzle? Na krabici je nejaký obrázok, nie?” “Áno to je.” “A čo je na tom obrázku?” “Sú tam nejaké písmenká, medvedík, mištička je tam a mliečko, lyžička …” “Aha miláčik, to asi nezložíš, to sú Corn flakes.”
„Včera som ťa videla, ako si išla od doktora.“ „No a čo, bolia ma kĺby, ľadviny, nemôžem dýchať, srdce si bije, ako chce, mám cukrovku, zablokovanú chrbticu.“ „Ale tu sme na dedine a videli sme, ako ráno išiel od teba nejaký chlap.“ „Teda, ty si kamarátka? Jedno miesto na tele mám zdravé a ešte aj to mi to závidíš!“
Upratovačka na policajnej stanici ohlasuje znásilnenie. Policajt spisuje zápisnicu a pýta sa upratovačky:
- Pani a nemohli ste ujsť?
Ona rozčúlene odpovedá:
- A ako? Na pravo stena, na ľavo stena, on za mnou a vpredu už som mala poumývané.
Synáčik z dediny študuje v Prahe na univerzite a minú sa mu peniaze. Premýšľa, ako by ich získal úplne bez námahy a tak zatelefonuje domov: „Otec, predstav si, u nás na škole otvárajú kurz pre psov, kde ich učia hovoriť!”„Nehovor… A čo to obnáša?“, diví sa otec. „No pošli Alíka a 3 tisíc a ja ho nechám zapísať”, kuje železo syn. Alík a peniaze dorazili a mladý je zas na pár mesiacov v pohode. Ale po čase sa minú peniaze a neostáva nič iné ako volať otcovi znovu. “Alík? Ten melie piate cez deviate, to sa už nedá počúvať”, hovorí zvedavému otcovi, “ale predstav si otec, že u nás na fakulte otvárajú kurz, kde učia psov čítať!”. „No teda, keď už Alík hovorí, tak nech vie aj čítať!”, hovorí otec. „Výborne otec, pošli ešte 3 tisíc a ja Alíka prihlásim”, uzatvára syn. Na konci školského roku mladému neostáva nič iné, len prísť domov. Čo teraz? Kedže si nevie poradiť tak Alíka zastrelí. Doma sa otec hneď vypytuje: „Tak kde máš Alíka?“ “Ale otec, predstav si. Dnes ráno si pri raňajkách čítame noviny. Hovorím Alíkovi: ‚tak dnes ideme domov‘. On zloží noviny a hovorí: ‚To som zvedavý či ma otec zase zoberie so sebou, keď pôjde do lesa súložiť so Skálovou‘“. Otec sa začervená a skočí chlapcovi do reči: „Dúfam, že si ho zastrelil, hajzla podvraťáckeho!“. „Si píš, otec“.
Babke ukradli bicykel. Okoloidúci sa pýta:
- A volali ste políciu?
- Áno.
- A čo vám povedali?
- Že oni to neboli.