Na jednej obchodnej lode za vojny kapitán hovorí poručíkovi:
"Dôjdu do podpalubia a povedz chlapom, že sa balíme a vypadnú, mieri na nás torpédo a za minútu je tu!"
Poručík ide do podpalubia a hovorí chlapom:
"Stavte sa, že keď ho vytiahnem a tresnem s ním o stôl, tak sa loď potopí."
Oni neveria a tak ho vytiahne a treskne s ním o stôl. Loď sa roztriešti a keď tak plávajú v mori plnom trosiek, kapitán reve na poručíka:
"Sakra, čo ste v tom podpalubí robili? To torpédo nás minulo."
Ide Trabant a zrazu mu dôjde benzín. Vodič zastaví a čaká, či ho niekto vezme do vleku. Zastaví mu vodič so škodovkou 120 a chvíľu ho ťahá. Po chvíli sa však na škodovke niečo pokazí a musí tiež zastaviť. Po chvíli čakania zastaví vodič s Volvom. Zhodnotí situáciu a hovorí: "Ako to vidím, tak Vás pokojne vezmem na lano oboch."
Vodič trabanta len jemne poznamená: "Ale keby ste išiel moc rýchlo, tak ja na vás zatrúbi, a vy spomalíte, áno?"
"Spoľahnite sa," odvetí vodič Volva.
Tak teda vyjdú. Na diaľnici pri radare, okolo ktorého práve prešli štuchne jeden policajt druhého podriemavajúceho kolegu a s vyjavenou tvárou sa ho pýta: "Videl si to?"
Druhý odpovie "Nie, čo?"
"Predstav si, že tu teraz prešlo Volvo stoosemdesiatkou!"
"No a? Kvôli tomu ma snáď nemusíš budiť. "
"No áno, ale za ním išla úplne rovnakou rýchlosťou škodovka 120!"
"Fakt?"
"A to ešte nie je všetko: Za ním letel trabant z jednej strany cesty do druhej a trúbil, že ich chce predbehnúť!"
Učiteľka zadala svojim žiakom 5. triedy úlohu - zistiť od rodičov príbeh s ponaučením na konci.
Druhý deň v škole deti rozprávajú svoje historky.
Katka hovorí: "Môj otecko je farmár a chová sliepky kvôli vajciam. Raz sme ich v košíku viezli do obchodu na prednom sedadle, keď vtom sme nabúrali, košík vyletel a vajíčka sa rozbili."
"A ponaučenie?" pýta sa učiteľka.
"Nedávaj všetky vajcia do jedného košíka."
"Dobre," hovorí učiteľka, "teraz Lucka."
"Naša rodina má tiež farmu. Ale chováme sliepky kvôli mäsu. Mali sme raz tucet vajec, ale vyliahlo sa nám len 10 kurčiat A poučenie je - nepočítajte sliepky, kým sa nevyliahnu."
"To je pekný príbeh", hovorí učiteľka, "Jožko, aký máš príbeh ty?"
"Môj otecko mi povedal príbeh o strýkovi Liborovi. Strýko Libor bol u Zelených baretov vo Vietname a jeho vrtuľník to raz dostal. Musel núdzovo pristáť na nepriateľskom území a jediné, čo mal bola fľaša Whiskey, guľomet a mačeta. Pred dopadol na zem, vypil fľašu Whiskey, aby sa nerozbila a potom pristál priamo medzi stovkou vietnamcov. zabil ich 70 guľometom, než mu došli náboje, potom zabil ďalších 20 mačetou, než sa mu zlomila čepeľ a zvyšok zabil holými rukami. "
"Pane bože," zdesí sa učiteľka, "a aké ponaučenie tí otecko povedal z tohto hrozného príbehu?"
"Neser sa do uja Libora, keď je naliaty."
Manželka chce svojho syna slušne vychovávať a preto povie manželovi:
"Miláčik keď budeš mať chuť na sex, tak povedz, že chceš ísť prať bielizeň, predsa len by nás mohol počuť syn, tak aby sme ho neviedli k nemravnosti."
Druhý deň príde manžel a hovorí: "Poď žena ideme prať bielizeň."
A manželka na to: "Mám rozbitú práčku, tak príď zajtra."
A keď táto situácia nastala už štvrtým dňom, tak manžel piaty deň neprišiel. Tak za ním zašla pre zmenu zašla žena a hovorí:
"Už mám spravené práčku, tak pôjdeme prať bielizeň?"
A manžel na to: "To je v pohode, ja som si to prepral v ruke."
Ružena je na prehliadke u lekára. Ten vykoná testy a hovorí, nech sa zajtra dostaví aj s manželom. Druhý deň si pozve manžela do ordinácie:
"Vaša pani sa vylieči, keď okamžite prestanem piť a aspoň každý druhý deň ju obslúžite."
Muž vyjde z ordinácie a Ružena sa pýta:
"Čo ti hovoril?"
"Vraj zomrieš, nie sú lieky."
Jedného dňa uvidí mladík svoju svokru topiť sa v bazéne.
Zachráni ju a na druhý deň stojí pred jeho domom škodovka.
Za stieračom je napísané: “Ďakujem za zachránenie, svokra.”
Mladík to povie svojmu kamošovi a ten čírou náhodou asi po mesiaci tiež uvidí svoju svokru topiť sa v bazéne, ale nezachráni ju.
Večer sa rozpamätá a zosmutnie, lebo zistí, že on takto žiadne auto nedostane.
No ráno, keď sa zobudí, uvidí pred domom limuzínu s plným vybavením a za stieračom je napísané: “Ďakujem, svokor.”
Vážená poisťovňa,
v odpovedi na Váš list, v ktorom ste ma žiadali o upresnenie môjho úrazu, Vám uvádzam nasledovné: Do oznámenia o úraze som uviedol, že som si pracovný úraz spôsobil sám.Som zamestnaný ako murár a v uvedený deň som pracoval úplne sám na stavbe domu.Po dokončení práce mi zostalo asi 250 kg tehál na streche dokončeného domu. Zišiel som teda dolu, tam som cez pripravenú kladku vytiahol prázdny sud,do ktorého som chcel uložiť tieto zostávajúce tehly. Lano som dolu pevne zabezpečil a šiel som na strechu naložiť tehly do suda. Po naložení všetkých tehál som zišiel opäť dolu, aby som ten sud s tehlami spustil. V poistnej zmluve máte uvedené, že vážim iba 75 kg. V momente, keď som lano odviazal a držal ho iba v ruke, uistil som sa o tom, že zemská príťažlivosť (inteligenti tomu hovoria že ‘gravitácia’) existuje. Ako som už vyššie uviedol, sud, ktorý má sám o sebe 25 kg, bol naložený ďalšou tiažou – 250 kg tehál. Ako si veľmi ľahko domyslíte a predstavíte, bol to márny súboj – moja váha 75 kg nemohla odolať tak ťažkému sudu – a než som si uvedomil tieto súvislosti, bol som už v prudkom pohybe nahor (pomer síl cca 1 ku 4) a sud (sviňa jedna) ktorý bol pôvodne na úrovni strechy baraku, padal smerom dolu. Samozrejme na úrovni asi tretieho podlažia sme sa stretli – ja a menovaný sud. To vysvetľuje tú zlomeninu kosti lebečnej a lícnej, ako aj vykĺbenie ramena. Po tomto stretnutí so sudom som však pokračoval stále nahor, až som sa zastavil s prstami uviaznutými v kladke. Napriek veľkej bolesti a plackatým prstom som sa stále držal lana – nebolo čoho iného sa držať. Ale v tom momente sud s tehlami dopadol na zem a rozbilo sa mu dno! Ako som už uviedol, sud sám o sebe váži 25 kg a ja, ako máte uvedené v poistnej zmluve vážim 75 kg. No a keďže gravitačný zákon medzitým ani nezrušili, ani nenovelizovali, stále platil. Ľahko si domyslíte nasledujúci dej – ja s mojimi 75 kg hore na kladke a sviňa sud – už vyprázdnený a vážiaci iba 25 kg – dolu. Neviem koľko to trvalo, ale bolo to rýchle – znovu sme sa stretli. Ja (75 kg) letiaci dolu a sviňa sud (25 kg, rok výroby 1978) nahor. V okolí tretieho poschodia sme sa teda znovu stretli – následkom sú zlomeniny oboch členkov. Členkov preto, lebo som padal v pozore. Padal som teda ďalej smerom nadol, kde som prudko dopadol na zem (tvrdú, nepršalo už 2 mesiace), čím vysvetľujem rozdrvené kolená a panvu. V týchto strašných bolestiach som už nedokázal lano v rukách udržať, preto som ho pustil.Priznávam, že som mal viac uvažovať, ale nešlo to. Tým sa stalo, že sviňa sud v spolupráci so sviňa gravitáciou sa ocitol v prudkom pohybe nadol, presne na miesto, kde som ležal – to vysvetľuje tie moje tri zlomené rebrá. Dúfam, že som Vám dostatočne vysvetlil priebeh poistnej udalosti. Čo si ešte pamätám, sud po dopade na mňa sa skotúľal a zlomil mi palec pravej ruky. S pozdravom Ďoďo
Veľký hotel na riviére. Na pravé poludnie vystúpi krásavica na nízku strechu budovy. Vyzlečie sa donaha, nájde si pekné miestečko a ľahne si na brucho.
Po čase príde čašník: "Madam, tu nemôžete ležať."
"Prečo nie? Z ulice sem nie je vidieť, som za kvetináči a ležím na bruchu."
"To je pravda. Lenže ležíte na sklenenej streche jedálne."
V paneláku bývali dvaja Novákovia, ten na prízemí bol dôchodca, na prvom poschodí potom bankový úradník. Ten deň, keď penzista Novák zomrel, odchádzal úradník Novák na dovolenku na Maltu. Po príchode na ostrov poslal domov list, ktorý poštárka omylom doručila tesne po pohrebe vdove Novákovej. V liste bolo:
"Šťastne som dorazil, je tu úžasne horúco."
Blondína sa chce naučiť hrať golf. Je však veľmi neohrabaná a ani na dvadsiaty pokus sa netrafí palicou do loptičky. "Slečna, nedržte tú palicu ako dáždnik, ale ako penis vášho partnera," radí trpezlivý inštruktor. Blondínka teda poslúchne, trafí sa hneď na prvýkrát, loptička letí 120m ďaleko a presne spadne do jamky. "Senzačný, ste skvelá! A teraz vyberte tú palicu z pusy a skúste to rukami. "