Stále sa hovorí o škodlivosti alkoholu, ale kedykoľvek sa vyskytne epidémia, vždy pochádza z vody.
Sedí sa ti tam dobre, miláčik?
- Áno.
- A pohodlne?
- Áno.
- Neťahá na teba?
- Nie.
- Tak si poď sadnúť sem a ja si sadnem na tvoje miesto.
Doktor na gynekologickom oddelení v nemocnici má vizitu. Vojde do jednej izby a pýta sa prvej pacientky:
”Tak, mamička, kedy to čakáte?”
”Dvadsiateho piateho, pán doktor.”
Príde k druhej pacientke a tiež sa jej pýta:
”A kedy to čakáte vy?”
”Tiež dvadsiateho piateho.”
”A vy tiež dvadsiateho piateho?” pýta sa tretej pacientky.
”Nie, ja som s nimi na tom školení nebola.”
Zobudí sa ráno zrelá žena, povystiera sa, vstane rozospatá z postele, poberie sa pomaly k zrkadlu, dlho, dlho sa pozerá, vytáča sa, vystavuje sa spredu, zboku, zozadu, hodnotí sa ...
Potom pozrie na spiaceho manžela a škodoradostne si odpľuje:
"Tak ti treba, ty smrad !"
Chlapík príde domov po tom ako nakúpil kondómy s príchuťou. Vraví žene:
- Budeme testovať chute, ja si nasadím a ty budeš chutnať a potom povieš, že čo to je.
Zhasne svetlo. Ženská:
- Niva.
Chlapík:
- Vydrž! Ešte nemám nasadené…
Denník motorkára :
Bol som chlap, odvážny, slobodný a mal som dlhé vlasy. Moja žena sa so mnou zoznámila a nie naopak. Manželka za mnou úplne šalela. Bolo jedno kam som išiel, ona tam už bola. Je tomu už 12 rokov. Vtedy som bol zarytý motorkár, obliekal som si čierne tričká, roztrhané rifle a motorkárske čižmy, a mal som dlhé vlasy. Samozrejme mal som oblečenie aj na výnimočné udalosti. Vtedy som si obliekol čierne tričko, roztrhané rifle a biele tenisky. Domáce práce boli len problémy, ktoré som obchádzal kým sa dalo. Ale mal som rád seba aj život. Takto sa so mnou aj zoznámila. “Ty si môj idol. Si taký mužný, taký divoký a slobodný.” Onedlho sa skončila moja sloboda, lebo sme sa rozhodli, že sa vezmeme. Prečo aj nie, bol som chlapský odvážny, skoro slobodný a mal som dlhé vlasy…aspoň do svadby. Krátko pred svadbou počujem, ako vraví: “Aspoň k holičovi by si mohol ísť, predsa len prídu aj moji rodičia na svadbu.” Po hodinách – nie dňoch a nekonečných slzách som súhlasil a nechal som sa ostrihať na krátko, predsa len som ju miloval, no a čo, bol som mužný, odvážny, skoro slobodný a prerástlo mi to cez hlavu. Bol som taký milý. “Láska, milujem ťa takého, aký si” šepkala mi. Život bol v poriadku, až na to, že mi hlava trochu mrzla. Prišli týždne kľudného spolužitia, kým sa manželka predo mnou neobjavila s veľkou taškou pod pazuchou. Priniesla košeľu, pletený pulóver (už len pri začutí tohto slova mi behá mráz po chrbte) a nové nohavice a povedala: “Prosím ťa, vyskúšaj si tieto veci.” Po dňoch, týždňoch, nie mesiacoch a nekonečnom množstve papierových vreckoviek som bol zlomený a obliekol som si košeľu, pletenú vec a nohavice. Potom prišli čierne topánky, sako, kravata a módny kabát. Ale ja som bol mužný, odvážny, smrteľne pekný a prerástlo mi to cez hlavu. Potom prišiel najväčší boj. Boj o motorku. V skutočnosti netrval dlho, pretože v čiernom obleku, ktorý vždy štípe a pichá, sa veľmi bojovať nedá. A aj topánky mi tlačili nohu. Ale nevadí, bol som mužný, občan, skoro slobodný a šoféroval som kombi a prerástlo mi to cez hlavu. Po rokoch prišli ďalšie boje, ktoré som v mori sĺz prehral. Všetky. Umýval som riad, žehlil som, chodil som nakupovať, hity som sa učil naspamäť, pil som červené víno a v nedeľu som chodil na prechádzky. No a čo – pomyslel som si, som pod papučou, väzeň, bolo mi na hovno a prerástlo mi to cez hlavu. Jedného krásneho dňa sa manželka postavila predo mňa so zbalenými kuframi a povedala: “Odchádzam.” Celkom ohúrený som sa spýtal “Prečo?”. Ona na to: “Už ťa nemilujem, pretože si sa veľmi zmenil. Už nie si ten muž, ktorého som kedysi spoznala.” Prednedávnom som ju stretol. Jej “nový” chlap je dlhovlasý motorkár v roztrhaných rifliach, s tetovačkami, sa na mňa ľútostivo pozrel. Myslím, že mu pošlem čiapku.
Vrátil sa Tóno z krčmy a hovorí manželke: - Tak si predstav, že domovník v krčme tvrdí, že sa vyspal so všetkými ženami v bytovke okrem jednej! Manželka sa zamyslí a hovorí: - No, to bude tá nafintená štetka na prízemí
Postaršia manželka vyvíjajúca enormnú snahu vyzerať mladšie hovorí:
- Drahý, myslíš, že bez podprsenky vyzerám lepšie?
Manžel skloní noviny a vraví:
- Áno zlatko, vyrovnalo ti to vrásky na tvári."
Čom som še dneška ráno zobudzil v nemocnici cali v sadre??
Kec še nám nedavno pokažila kosačka na travu, žena mi furt pripominala, aby mi ju opravil. Bul mi šak furt zanepradnení. Na programe bulo: motor, futbal, internet, rybačka, kamaraci, karčma... daco, co bulo pre mňa oveľo dôležiťejši. Nakoniec prišla s napadom, ktorí dúfala, že zabere. Kec som prišol fčera domu, šedzela vo vysokej trave a strihla ju malími nožničkami. Kus mi ju cicho pozoroval a potom som vošol do domu. Po par minutov som še vracil a dal jej kefku na zuby so slovama: "Kec skončiš miláčku so strihaním, mohla bi ši pozametac dvur." A vecej sebe už nepamätam.....
Jano hrá v krčme karty s veľkým sústredením. Tu príde za ním sused a šepká mu do ucha.
- Jano, tam vzadu na humne, na tých doskách, ti dvaja neznámi chlapi ženu hoblujú.
- No a čo? - vraví Jano - Nech hoblujú. Veď to nie sú moje dosky.