Raz večer si babička s vnukom rozprávala o súčasnom živote: Zrazu sa vnuk opýta babičky: “Babí, koľko vlastne máš rokov?” Babička odpovedá: “Nechaj ma chvíľu premýšľať .. !! Narodila som sa pred televíziou, kopírkou, kontaktnými šošovkami, antikoncepčnými tabletkami. Neboli policajné radary, kreditné karty, laserové lúče. Ešte nevynašli klimatizáciu, ani sušičky, oblečenie sa vypralo a zavesilo na čerstvý vzduch, aby uschlo. Človek nebol na Mesiaci, neexistovali prúdové lietadlá. Vydala som sa za tvojho dedka, žili sme spolu, v každej rodine bola matka a otec. Muži nenosili náušnice. Narodila som sa pred počítačmi, paralelným štúdiom a skupinovú terapiou. Ľudia nechodili na preventívne prehliadky, ale je lekár podľa potreby posielal na krv a moč. Kým som nemala 18 rokov, oslovovala som každého muža ‘Pane’ a ženu ‘Paní’ ,alebo ‘Slečna’. Keď v tom čase žena nastúpila do električky, alebo do autobusu , deti a mladí ľudia sa ponáhľali, aby jej uvoľnili miesto. Ak bola tehotná, sprevádzali ju k sedadlu. Na schodoch sa ženám prenechávala strana pri zábradlí, chlapi nastupovali do výťahu ako prvý. Muži nikdy nezdravili ženu, bez toho, aby pritom vstali, ak v čase, keď vstúpila, sedeli. Chlapi vstávali od stola zakaždým, keď vstala žena, aj keby to bolo len na okamih. Muži nám otvárali dvere a pomáhali pri odkladaní kabátov. Dievčatá znamenali pre svoju rodinu česť. Náš život sa riadil triezvym uvažovaním, úctou k starším ľuďom, správaním podľa zákona, napĺňalo ho plodné spolužitie s ostatnými a zodpovedná sloboda. Učili nás rozlišovať dobré a zlé. Vážny vzťah znamenal, že máme dobré vzťahy s našimi bratmi a sestrami a ďalšími vzdialenými a blízkymi príbuznými a priateľmi. Nepoznali sme bezdrôtové telefóny, nieto mobilné. Nepočúvali sme stereo nahrávky, FM rádio, kazety, CD, DVD, a nemali sme elektronické písacie stroje, počítače, notebooky. Notebook znamenalo zošit … Hodinky sme naťahovali každý deň. Nič nebolo digitálne, ani hodinky, domáce spotrebiče nemali svetelné displeja. Keď už hovoríme o strojoch, neboli ani bankomaty, mikrovlnné rúry, budíky s rádiom. Nehovoriac o video rekordéroch a videokamerách apod. Neexistovali digitálne ani farebné fotografie, len čiernobiele a na ich vyvolanie sa čakalo najmenej tri dni. Made in Kórea či vyrobené v Číne alebo v Thajsku ani neexistovalo. Nepočuli sme o “Pizza”, Mc Donaldovi alebo o instantnej káve. V obchode bolo možné kúpiť niečo za 25 až 50 halierov. Zmrzlina, cestovný lístok, alebo osviežujúci nápoj stál 70 halierov. V mojej dobe bola t r á v a niečím, čo sme K O S I L I, nie fajčili !!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!. Teraz mi povedz, koľko si myslíš, že mám rokov. “” Ach, babí … viac ako 200! “Odpovedal vnuk.” Nie, miláčik, iba šesťdesiat !!!!! ??????? “

Mária a Jozef sedia v maštali po narodení bábätka. Idú okolo 3 králi a zastavia sa pozrieť, čo sa deje. Jeden z nich po videní bábätka skríkne: “Ježiš, ten je ale chutný!” Na to Mária vraví Jozefovi: “Vidíš, to je pekné meno, Ježiš, a nie Hugo!”

Príde dedo k lekárovi na prehliadku a lekár sa ho pýta: “Tak čo dedo, čo pľúca?” Dedo na to: “Áno pľúca. To je paráda. Dýcha sa mi skvele.” “A, čo srdiečko dedo?” Pýta sa lekár. “Srdce búši, ako zvon doktor.” Hovorí dedo. Lekár trochu sčervenie a nesmelo sa pýta: “A, čo tam to medzi nožičkami ???” Dedo sa len usmeje: “Jéj, to je super pán doktor. Ten je, ako žriebätko. Nepostojí ani chvíľu.”

Ak máš krásnu manželku, očarujúcu milenku, vlastníš skvelé auto, nemáš problémy s daňovým úradom. Vždy keď vyjdeš na ulicu na teba svieti slnko a ľudia sa na teba usmievajú, mal by si skončiť s drogami.

Televízni reportéri sa vybrali  na návštevu za deväťdesiat ročným starčekom. Prídu tam, chalúpka ako z rozprávky, dedko čiperný. Celou chalúpkou  rozvoniavala káva. Oni sa ho pýtajú: “Dedko, ako je to možné, že ste sa dožil tak požehnaného veku?” – “To robia tie ženy, ja si ich nevšímam. Sám si varím, sám si periem, ja robím všetko sám.” Zrazu si reportéri všimli, že v rohu chalupy stojí kosa. Pýtajú sa: “Dedko, vy ešte v tomto veku kosíte trávu?” Dedko hovorí: “Ba nie, včera sem prišla taká potvora veľmi chudá, zubatá, tak som ju trikrát pomiloval a ona bola tak zmagorená, že si tú kosu nakoniec zabudla .”

V pôrodnici tesne pred pôrodom Hovori páni doktorovi :”Pán doktor, ja sa tak strašne bojím!” Doktor upokojuje:”Pani, nebojte sa. Ako ľahko to vošlo, tak to aj vyjde.” Pani zbledne a hovori:”preboha, a to mám mať jednu nohu vo vetracom okienku a druhú na volante ?!?!?”

Rozprávajú sa dvaja priatelia: Moja žena je riadna humusáčka. Idem sa ráno vyšťať do umývadla a tam ešte riady od večere.

Ide Vinetou na svojom koni Hatatitlovi na zálety k vydatej Aničke, ktorá býva na sídlisku v paneláku na 6. poschodi. Vinetou uviaže Hatatitlu rovno pod oknami a hovorí mu: "Keď uvidíš prichádzať Aničkinho muža zapískaj, ja vyskočím z okna rovno do sedla a odcválame". Vinetou už sedi u Aničky v kuchyni, popíjajú kávu, keď sa ozve zvonček. Vinetou otvorí okno, vyskočí a padne na chodík ako žaba. Anička otvorí dvere a stoji tam Hatatitla oprety o zárubňu a hovorí: "To som ja Hatatitla, povedz Vinetuovi, že vonku prší, budem v kočikárni".

Letia dve lastovičky a jedna vraví druhej: -Bude pršať. -Ako to vieš? -Ľudia na nás čumia !!!

Opytuje sa dcéra mamičky. -Čo je to romantika? -Tvoj ocko si kľakol,priniesol mi kyticu ruží,vyznal mi lásku začal ma bozkávať....

Otec kričí-to je hovädina!

Matka - ja hovorím o jej otcovi!