U gynekológa: 

- Slečna ste ešte panna?

- Áno, som.

- No, ako tak pozerám, tak nie ste!

- To bude asi tým, ako som si zavádzala tampón.

- No, tak povedzte tampónovi, že ste tehotná.

Jednotka ruských vojáku letí do Cecenska a velitel motivuje vojáky: "Chlapi, za kazdou cecenskou hlavu dostanete láhev vodky!" Letadlo pristane, rozrazí se dvere, vojáci se rozprchnou. Za nekolik minut se vrací a kazdý táhne nekolik hlav. Velitel je celý bledý a zpocený: "Kurva hoši, to bylo jen mezipristání v Kyjeve!!!

Manželia majú 20. výročie svadby a manželka si chce troch užiť. Hovorí manželovi: 

- Miláčik, dnes môžeš robiť, čo len chceš. 

Manžel vstane, ide do kuchyne, zoberie si pivo a ide pred televíziu. Manželku to nahnevá a znovu mu hovorí: 

- Miláčik, dnes môžeš robiť, čo len chceš. 

Manžel znovu ide do kuchyne, naleje si pol deci a ide pred televíziu. Manželku to už riadne nahnevá a trochu podráždená hovorí:

- Miláčik, dnes môžeš robiť, čo len chceš! 

Manžel: 

- Tu si predo mňa kľakni na kolená. 

Manželka sa už poteší, vydvihne si sukňu a čaká. Manžel si sadne na ňu a hovorí: 

- Hio hio do chladničky, na pol deci borovičky!

Príde muž na spoveď a hovorí. 

- Pán farár, zhrešil som. Viete, bol som na služobnej ceste. Boli sme ubytovaní v hoteli a kedže nebola voľná samostatná izba, dali ma do izby s nádhernou ženou. Krv a mlieko. Spali sme na manželských posteliach a ...

- Tak sa to stalo, synku, bol si s inou ženou.

- Nie, otče, nič sa nestalo, ale myšlienkami som zhrešil.

- Dobre, tak za pokutu sa pomodli päť krát otčenáš a päť krát zdravas. A vypiješ vedro vody.

- Ale prečo mám vypiť vedro vody?

- Pretože taký vôl, ako ty, si nič iné nezaslúži.

Opitý chlapík stojí pred domom, opiera sa a len tak pozerá na dvere. Okoloidúci sa ho spýta:

- Čo sa Vám stalo? Stratili ste kľúče?

- Kľúče nie, ale odvahu...

Na rádiu Jerevan:

Slovensko sa podľa najnovších informácií umiestnilo na druhom mieste v pití alkoholu.

Žena sa pozrie na muža a muž vraví

- Čo pozeráš? Robím, čo môžem.

Chlapík sa vracia domov zo služobnej cesty o deň skôr. Je po polnoci.Cestou sa pýta taxikára, či by nebol ochotný robiť mu svedka, lebo si myslí, že ho manželka podvádza. Taxikár súhlasí, ak za to dostane100 EUR.Ako prišli do domu, potichu sa vkradli do spálne. Muž zapáli svetlo,prudko zhodí prikrývku z postele a vidí ženu s milencom.Nahnevaný zoberie revolver a priloží ho milencovi k hlave.Žena vykríkne: Nestrieľaj, klamala som Ti, že som zdedila peniaze!ON zaplatil Corvettu, ktorú som Ti dala, ON zaplatil jachtu,ON zaplatil ročné lístky na športové zápasy, ON zaplatil chatu pri jazere, dokonca platí aj mesačné výlohy na domácnosť.Z neistený muž spustí pištoľ, pozrie na taxikára a pýta sa ho:“Čo by si urobil?“Taxikár chvíľku rozmýšľa a odpovie: „Prikryl by som ho dekou,aby neprechladol“

Na stanici metra vo Washingtone DC sa postavil muž a začal hrať na husliach, bolo studené januárové ráno. Hral asi 45 minút Bachove skladby. V tom čase, pretože bola špička, prešli stanicou metra tisíce ľudí. Po troch minútach od prvých tónov prešiel okolo muž v strednom veku. Na pár minút sa zastavil, potom sa ponáhľal ďalej. O minútu neskôr dostal huslista svoj prvý dolár, nejaká žena mu hodila peniaze do škatuľky a bez zastavenia pokračovala v chôdzi. Neskôr sa niekto oprel o stenu a počúval, kým sa nepozrel na hodinky a neodišiel, zrejme sa ponáhľal do práce. Najviac pozornosti huslistovi venoval asi trojročný chlapec ,matka ho ťahala za sebou, ale dieťa sa zastavilo a dívalo na muzikanta. Nakoniec matka syna postrčila, dieťa pokračovalo v chôdzi, ale stále sa obzeralo.Toto sa opakovalo s niekoľkými inými deťmi a všetci rodičia, bez výnimky, ich nútili pokračovať v chôdzi. Za celých 45 minút hry sa na chvíľku zastavilo iba šesť ľudí. Asi dvadsiati mu dali peniaze bez toho,aby spomalili svoj krok. Vybral 32 dolárov. Keď skončil a nastalo ticho, nikto si to nevšimol. Nikto nezatlieskal, nikto hráča nespoznal. Nikto nevedel, že tým huslistom bol Joshua Bell, jeden z najlepších hudobníkov na svete. Hral jednu z najťažších skladieb, ktoré boli kedy zložené, na husliach za 3,5 milióna dolárov. Dva dni predtým vypredal Joshua Bell divadlo v Bostone za priemernú cenu lístka 100 dolárov. Inkognito hru Joshuu Bella na stanici metra zorganizoval denník Washington Post ako súčasť experimentu o vnímaní, vkuse a prioritách ľudí. Zadanie znelo: Dokážeme vnímať krásu na bežnom, obyčajnom mieste v nevhodnom čase? Dokážeme sa zastaviť a oceniť ju. Rozpoznáme aj v neadekvátnych súvislostiach talent? Jedným z možných záverov tohto experimentu je, že ak nemáme chvíľku zastaviť sa a počúvať jedného z najlepších hudobníkov hrajúceho jednu z najlepších skladieb, koľko ďalších vecí nám uniká? No čo poviete nie je to v tejto uponáhľanej dobe naozaj tak?

Na smrteľnej posteli si Alexander Veľký zavolal svoju armádu a generálov, aby im prezradil svoje posledné tri priania: „1. Keď zomriem, nech moju truhlu nesú najlepší lekári. 2. Celé moje nazhromaždené bohatstvo – peniaze, zlato, drahé kamene, nech sú rozsypané pozdĺž cesty k cintorínu. 3. Moje ruky nech sú voľné a nech visia z rakvy tak, aby ich všetci videli.“ Jeden z jeho generálov, ktorý bol prekvapený týmto neobvyklým posledným prianím, požiadal Alexandra Veľkého o vysvetlenie. A on mu povedal: „Chcem, aby najlepší lekári niesli moju truhlu na dôkaz toho, že až príde čas pozrieť sa smrti do očí, tak ani tí najlepší lekári na svete nemajú tú moc uzdravovať… Chcem, aby cesta, vedúca k cintorínu, bola obsypaná mojimi pokladmi, nech každý vidí, že materiálne bohatstvo, získané na zemi – zostane na zemi… Chcem, aby – keď ma ponesú – sa moje ruky kývali voľne vo vetre a to preto, aby ľudia pochopili, že sme prišli na tento svet s holými rukami a s holými rukami ho aj opúšťame a že ten najcennejší poklad zo všetkého sme si už vyčerpali – a to je ČAS. Do hrobu si nevezmeme žiadne materiálne bohatstvo. ČAS je naším najcennejším pokladom, pretože je obmedzený. Vieme si nazhromaždiť mnoho materiálneho bohatstva, ale nedokážeme si vyprodukovať viac času. Takže, keď sa rozhodneme venovať niekomu svoj čas, darovali sme mu vlastne časť svojho života, ktorú si už nemôžeme nikdy vziať späť. Náš čas je náš život! Najlepší darček, ktorý môžete dať Vašej rodine a priateľom, je Váš čas.

Vtip dňa:Andrej Kiska ide z Bratislavy do Popradu Andrej Kiska ide z Bratislavy do Popradu po diaľnici. Jeho vodič má nastavený tempomat na 130 za hodinu. „Rýchlejšie!“ hovorí prezident, „musím byť za chvíľku v Poprade!“ „Pán prezident nemôžem, mohol by som prísť o papiere.“ „Prosím ťa, sadni si dozadu a pusť mňa za volant,“ hovorí Kiska. A uháňa dvestovkou na Poprad . Zastaví ho policajt, pozrie sa do okienka a odmáva: „Môžete ísť.“ Veliteľ se ho pýta: „Prečo si ho nezkontroloval?!“ „Vieš kto to bol ty kokso – to musí byť nejaké veľké zviera! Sedí si tam, fajčí Marlborky, číta noviny a Kiska mu robí šoféra!“