"Pri barovom pulte sedí mladík so slečnou. Mladík sa obráti a vraví: 

- Obaja sme tu za rovnakým účelom. 

Slečna: 

- Jasné. Poď, zbalíme nejaké kočky."

Na konci roka ide pani učiteľka s deťmi na dostihy, po hodine za ňou prídu žiaci, že potrebujú cikať, ale že nedosiahnu do mušle. Pani učiteľka ide s nimi a jedného po druhom dvíha a drží im pri cikani. Keď takto dôjde asi k ôsmemu chlapčekovi, tak pri cikani mu hovorí: „Chlapček, z ktorej triedy si? Si nejaký vyspelý.“ Chlapček odpovie:“ Ja k vám, pani učiteľka, nepatrím – ja som džokej Milan ! „

Ide otec so synom a syn mu riekne: – Oci, treba mi čurať. A otec mu vraví: – Však ty si ešte malý. Hovor, že ti treba piškať! Vstane ráno Janko a vraví mame: – Mami, treba mi piskať. – Tak skoro ráno kvôli tomu budíš rodičov? – Ale mami, mne treba piskať. – No dobre, zapískaj mi do ucha, ale potichu!

Otec so synom idú cez park a syn sa pýta: – Oci, kto je ten pán a tá slečna a čo v tom kroví robia? – Pozeraj sa inam, synček. Ale, keď už sa pýtaš, je to náš riaditeľ a jeho sekretárka. On jej akurát plánuje materskú dovolenku.

Jeden starý muž prišiel žiť ku svojmu synovi a jeho rodine Nemal už nikoho, kto by sa o neho postaral okrem nich. Ruky mal už slabé a roztrasené, zrak zlý a chôdzu neistú. Každý deň manželia a ich štvorročný syn jedávali za spoločným stolom. Pridal sa k nim i dedko. Jeho slabé a roztrasené ruky mu však niekedy spôsobovali problémy. Jedlo mu padalo z lyžice na zem, občas rozlial pohár mlieka a polial obrus či rozbil nechtiac plný tanier. Jeho syna to stále viac a viac hnevalo. Až jedného dňa povedal: „Musíme s tým niečo urobiť. Už mám toho naozaj dosť! Stále je jedlo na zemi, rozliate mlieko a o jeho nechutnom mľaskaní pri jedle už ani nehovorím. “ Manželia sa teda dohodli, že pre dobro všetkých dedkovi budú pripravovať jedlo na malý samostatný stôl v kúte miestnosti. Tam večeral i obedoval sám, zatiaľ čo jeho rodina jedávala spoločne. Keď mu nešťastne dva krát spadol tanier, začali mu dávať jedlo do drevenej misky. Ak niekto na dedka pri jedle náhodne pozrel, mohol vidieť v jeho očiach slzy. Hoci mal rodinu, bol neustále sám. Jediné, čo od nich počul, boli neprestajné výčitky a pichlavé slová, keď mu spadla na zem vidlička alebo keď niečo rozsypal. Štvorročný chlapček to všetko mlčky pozoroval. Jedného večera si otec všimol svojho syna, ako sedí na zemi a hrá sa s kúskom dreva, akoby niečo vyrábal. „Čo to robíš, Zlatko?“ spýtal sa ho s úsmevom zvedavo otec. Chlapček sa na chvíľu nechal vytrhnúť zo svojej hry a odpovedal: „To je miska pre teba a pre maminku, aby ste mali z čoho jesť, keď vyrastiem,“ usmial sa a pokračoval ďalej vo svojej práci. Rodičia zostali ako obarení. Nezmohli sa ani na jediné slovo. Po lícach im stekali slzy a hoci neprehovorili ani slovo, obaja vedeli, čo musia napraviť. Dedkovu stoličku dali opäť k rodinnému stolu a už nikdy ho nenechali osamote. Až do svojej smrti už jedával s rodinou. Muž ani žena sa viac nenechali rozladiť spadnutou vidličkou či rozliatym mliekom na podlahe. Uvedomili si, že aj to je prirodzená súčasť života.

Chlapík bol prepúšťaný z blázinca a ešte nakoniec ho lekár vyšetril a dal mu túto otázku;

-Ak by sa teraz po chodbe rútil na nás vlak – čo by ste urobili ?

-Skočil by som rýchlo do helikoptéry a odletel by som …

-A kde by ste zobral helikoptéru !? 

-Presne tam, kde vy ten vlak !

Start letadla, kapitán hlásí:

" Dámy a pánové, vítám vás na palubě. Náš let probíhá nad Tichým

oceánem,ve výšce 10000 metrů, rychlost je 900 km/h,

teplota vzduchu a ....... do prdele! Mě šlehne! Ježišmarjá!"

Odmlčí se, pasažéři blednou, panika, křik ..........

Po chvíli se kapitán ohlásí:" Dámy a pánové, omluvte mě! Letuška

mě polila kafem. Kbyste viděli moje kalhoty zepředu........."

Vtom jeden cestující zařve: " Ty hovado! Kdybys viděl moje

kalhoty zezadu!" "

Baví se dva kamarádi:

Tak jsem ti byl pořád skleslý, naštvaný, sklíčený a depresivní, a nakonec mi pomohla voda z Labe.

A to jsi ji jako pil, nebo se v ní koupal?

Ne, žena se v ní utopila...

....Viete jak to je keď nedáte maďarovi facku pondelek ráno do osmej potom je sprostý cely týždeň

Fero podozrieva ženu, že je mu neverná. Raz príde domov skôr a naozaj…
Jeho žena spotená v posteli a na nej leží muž.
Fero na neho spustí:
„Čo to sakra robíš s mojou ženou?“ „No počúvam tú skvelú hudbu, čo z nej vychádza!“
Fero: „Hudbu?! Ale veď ja nič nepočujem! “To bude tým, že nemáte zastrčený konektor!“