V električke raz dve mladé dámy, jedna hovorí tej druhej: Tak hneď prvý deň po materskej trapas. A aký? Bola som pozvaná na rokovania s nemeckým obchodným partnerom, potom na obed. Diskutovali sme, snažila som sa hovoriť odborne – a ten zákazník sa pri obede na mňa pozrie a hovorí – vy ste prišla z materskej, že áno? No a vo mne sa krvi ani nedorezal ..to je tak na mne spoznať? pýtam sa zdesene .. Ale ani nie, len ste mi pri diskusii rozkrájala mäso na tanieri…
Divka ňaňkovi:
Ňaňku jem lezbička..
Dobri divko moja, kid to tak citiš ta naj bude
Druha divka ňaňkovi:
Ňaňku aj ja jem lezbička
To si z mene robite srandu ci šo? Je v tuj rodini dachto chto ľubiť pipiky?
Syn: ja ňaňu.....
Príde kostolník do spovednice a farár sa ho pýta: „Kto mi chodí do záhrady na jablká?“ „Tu nie je počuť, pán farár,“ na to kostolník. Farár pokračuje: „Kto mi chodí na omšové víno?“ Kostolník zase odpovie: „Tu nie je počuť, čo hovoríte, pán farár!“ Farár odpovie: „To nie je možné, poď, vymeníme si to.“ Kostolník sa ide posadiť miesto farára a pýta sa ho: „A kto mi chodí za ženou?“ Farár na to: „Máš pravdu, tu fakt nie je nič počuť !!!“
Pračlovek s pramanželkou sedia spolu pred jaskyňou pri ohníku. Muž hovorí žene:
- Poď ideme sa páriť.
- Nejdem.
- Prečo?
- Nechce sa mi.
Manžel chytí bakuľu a udrie ženu po hlave a hovorí:
- Teraz už ideme?
- Nie.
- Prečo?
- Bolí ma hlava.
Prečo si dnes nebol v škole Čauko Peťo, prečo si nebol dnes v škole? Peťo: “Tomu neuveríš, čo sa mi stalo !!! Ráno sa v pohode zobudím , idem na vlak, čo je po ôsmej v Košiciach . Vieš to ic-čko, pohodlne sedadlá, kupé prázdne, uvelebím sa. Sprievodca ma skontroluje za Spišskou , tak si chcem ešte chvíľu pospať … Zrazu cítim, ako mi vibruje mobil, hovorím si: „ktorý ko * ot mi píše takto skoro ráno ?!“, vytiahnem telefón a na mobile správa: „Welcome to Hungary! “ Pozriem sa na hodinky a ono je skoro poludnie! Si robíš srandu ?! A čo si robil ?! No čo! Vystúpil som v Budapešti, poslal odtiaľ pár pohľadov, pretože toto by mi nikto neveril a išiel späť! Ale fakt som mal teda šťastie, že prišla tá SMS-ka, ten vlak inak premáva až do Belehradu!
Fero na vianočnom večierku sa pýta dámy pri stole: „Sľúbili ste už niekomu tanec?“ „Nie, ešte nie.“ Fero:„Výborne, môžete mi, prosím, postrážiť pivo?“
Londýn – gynekologická klinika. V gynekologickom kresle leží dáma, lekár sa prizerá a krúti hlavou:- To je jasné… Bratislava. Zájdem po kolegu. Prizerajú sa dvaja a aj druhý vraví: – Typická Bratislava! To by mal vidieť primár. Prizerajú sa dvaja lekári a primár. Ten kýva hlavou: – Áno, je to Bratislava! To sa tak často nevidí. Vydesená pacientka šepká: – Pán doktor, čo to pre mňa znamená? Čo je to za diagnóza „Bratislava“? – No… ako by som vám to najlepšie vysvetlil… – dumá gynekológ – Vy asi nepoznáte Bratislavu, je to strašná diera!
Po vyšetrení vysvetlil doktor pacientke, že všetky pokusy o záchranu jej života zlyhali a zostáva jej necelý deň života.Pani príde domov a zverí sa svojmu manželovi.V slzách mu hovorí, že má posledné prianie:“Vieš, ak je to tak, chcela by som, aby sme tú našu poslednú spoločnú noc celú divoko pre milovali!“ Manžel sa zamyslí a hovorí: „Tebe sa to ľahko povie, keď nemusíš zajtra vstávať…“
Dvaja kňazi stáli na okraji cesty, každý držal v ruke kus kartónu. Na jednom bol nápis: „Koniec je už blízko !“ A na druhom: „Obráťte sa, kým nie je neskoro !“ Nápisy držali tak, aby si ich každý okoloidúci vodič mohol prečítať. Vodič prvého auta spomalil, prečítal si nápisy, zasmial sa a zmizol za zákrutou. To isté urobil aj druhý, ten však ešte vykríkol: „Nechajte nás na pokoji, vy náboženskí maniaci !“ a tiež zmizol za zákrutou. Na to bolo počuť spoza zákruty škrípanie bŕzd a veľký rámus. Starší kňaz sa spýtal svojho kolegu:“Nemali by sme zmeniť tie nápisy ?“ Druhý súhlasne prikývol a povedal: „Myslím si, že nápis: – Pozor, zrútený most! – by bol výstižnejší !“
Keď Boh stvoril Adama a Evu, zostali mu ešte dve veci, ktoré im chcel dať. Povedal: „Mám pre vás ešte dva darčeky, pre každého jeden. Ten prvý je schopnosť čúrať postojačky.“ Adam ho prerušil: „Ja to chcem, ja to chcem! To bude perfektné, môj život bude oveľa jednoduchší a veselší.“ Adam teda dostal tento darček. Výskal od radosti, poskakoval a čúral kade-tade. Boh s Evou pozorovali jeho nadšenie a Eva sa opýtala: „A ten druhý darček, ktorý si nám chcel dať?“ „Rozum, Eva, rozum,“ odvetil Boh.