Anička už stratila trpezlivosť s pitím svojho manžela a rozhodla sa, že ho vytrestá.Prezliekla sa za Lucifera a keď sa v noci, po dni strávenom v krčme dotackal opitý k domu, tak na neho spoza rohu vyskočila…A kričí:”Bu,bu,bu , ty ožran starý …” Manžel sa jej zahľadel do očí a s kľudom gentlemana povedal:”Mňa nevystrašííííííš, môj zlatý,,, som ženatý s Tvojou séééégrou!!!”

Jedno zo základných procesných pravidiel, ktoré učia na amerických univerzitách budúcich právnikov znie: Nikdy neklaďte otázku, o ktorej neviete ako bude na ňu svedok odpovedať! Na súde, v južanskom malomeste, predvolal štátny žalobca svedkyňu – staršiu pani svedčiť… Obrátil sa na ňu: “Pani Jonesová,poznáte ma?” Ona odpovedala: “Nuž, áno, poznám vás pán Williams. Poznám vás od detských čias, boli ste pre mňa veľkým sklamaním. Klamete, podvádzate vašu ženu, manipulujete ľudí a rozprávate o nich za chrbtom. Považujete sa za štramáka, hoci v skutočnosti nemáte ani toľko rozumu, aby ste pochopili, že nie ste viac, ako drobný byrokrat. Áno, poznám vás.” Právnik úplne skamenel. V rýchlosti nevedel čo má urobiť, tak ukázal prstom na obhajcu a spýtal sa: “Pani Jonesová,poznáte obhajcu?” Ona opäť odpovedala: “No áno, poznám aj pána Bradleyho, od jeho mladých čias. Je to bigotný lenivec a má problém s alkoholom. Nedokáže si s nikým vybudovať normálny vzťah, jeho právnická kancelária je jedna z najhorších v celom štáte.To ani nehovorím o tom, že podviedol svoju manželku s tromi rôznymi ženami. Jedna z nich bola vaša manželka. Áno,poznám ho.” Obhajca takmer zomrel. Sudca požiadal oboch právnikov, aby pristúpili k nemu a veľmi tichým hlasom im povedal: Ak sa jej ktorýkoľvek z vás, idiotov, opýta, či svedkyňa pozná mňa, pošlem vás oboch na elektrické kreslo!!!!

“Včera som dostal novú prácu, ako operátor na linke dôvery pre pomoc samovrahom. Hneď pri prvej nočnej som zaspal a keď som sa zobudil, tak som mal 30 zmeškaných hovorov. Ale asi to nebolo nič dôležité, lebo keď som im volal naspäť, tak nikto nedvíhal…”

Pristúpi chlapík k bankovej prepážke: “Môžem si tu otvoriť účet?” “Aký typ účtu by ste si, pane, predstavovali?” pýta sa úradníčka. “To je snáď jedno, ku*va!” “Pardon, pane?! Zrejme som zle počula!” “Povedal som, že je to ku*va jedno! Proste nejaký poje*aný účet!” “Takéto výrazy tu, pane, nemôžete používať!” “Do p*či, aké výrazy?!” Dialóg sa ešte chvíľku podobne rozvíja, až úradníčka stratí trpezlivosť a zavolá manažéra. Manažér prichádza k zákazníkovi: “Nejaký problém, pane?” “Ku*va, akýže problém! Akurát som trhol v Lote zaj*baných desať melónov a chcem si tu proste otvoriť jeden obyčajný poje*aný účet!” “Aaaaha, usmeje sa milo manažér a táto stará p*ča vám tu ku*ví náladu, čo?”

Inžinier, doktor a policajt posedeli a popili v krčmičke a po polnoci sa v dobrej nálade vypotácali von. Inžinier býval najbližšie a preto pozval svojich kamarátov, aby u neho prespali. Ale sotva otvoril dvere, manželka na neho spustila: “Ty opilec, takto sa chodí domov? A ešte mi sem vodíš ďalších ožratých!” A vyhodila ich všetky troch na ulicu. Tak sa rozhodol doktor, že pôjdu k nemu. Lenže tam to dopadlo úplne rovnako a vzápätí tiež skončili na ulici. Nakoniec sa vydali k policajtovi. Policajt doma zazvonil, prišla im otvoriť usmievavá manželka, pekne všetkých privítala a pripravila im jedlo. Tiež svokra sa tvárila milo a bez rečí im prichystala postele. Ráno sa inžinier s doktorom pýtali policajta: “Človeče, ako to, že máš tie ženské takto vycvičené?” “Ale to je úplne jednoduché. Kedysi som mal psa. Keď ma neposlúchol, dostal pokarhanie, keď ma neposlúchol druhýkrát, dostal pokarhanie s výstrahou. A keď ma neposlúchol tretíkrát, tak som ho zastrelil. No, a manželka má pokarhanie a svokra už má pokarhanie s výstrahou! “

Na hodine zemepisu kladie pani učiteľka otázku žiakom: – Vie niekto z vás niečo zaujímavé o Golfskom prúde? Hlási sa Móricko: – Golfský prúd je ako náš pán riaditeľ. – Móricko, na základe čoho porovnávaš nášho pána riaditeľa s Golfským prúdom? – Aj jeden aj druhý je teplý.

Vnúčik a dedko.

- Dedko, pán farár je aj krajčír ?

- Nie, Janko, prečo sa pýtaš ?

- Lebo naša babka každú nedeľu do zvončeka dáva gombík

Začala horieť policajná stanica. Policajti bolí nútení vyjsť až na strechu. Keď prišli hasiči, natiahli plachtu a policajti začali po jednom skákať. Ale vždy, keď bol už policajt tesne nad zemou, tak plachtu so smiechom po odtiahli. Až prišiel na rad posledný – náčelník. Ten vytiahol revolver, namieril na hasičov a povedal: – So mnou chlapci nev*jebete, plachtu na zem a všetci tri kroky dozadu.

Nahý muž stoji pred zrkadlom Dlho hľadí na svoju vráskavú neoholenú tvar, na hruď zarastenú ako gorila, do svojich krvou podliatych oči, krivé nohy, ovisnutého vtáka, pivné brucho…. Potom pozrie na postel, kde leží krásna mlada žena a zadudre si popod nos: “Kurník, ako môže niekto až tak bažiť po peniazoch….”

Smädom a hladom vyčerpaný turista  sa plazí po púšti a už si myslí, že je s ním koniec, keď tu zrazu uvidí, ako sa k nemu blíži kamión. Z posledných síl vstane a začne naňho mávať. Kamión zastaví, otvoria sa dvere a z vnútra sa ozve: – Dobrý den, jmenuji se Karel Loprais, děkuji, že nám fandíte, ale stopaře bohužel neberem. Zatím naschle.