Jurko sa pýta otecka.

- Otecko, aký je rozdiel medzi mužom a ženou?

- Vieš, muž má väčšie nohy a žena menšie.

- Aha, ja som vedel, že ten rozdiel je niekde medzi nohami.

Jano niečo pribíja na streche a od susedov ho sleduje malý Ferko. Zrazu mu spadne klinec a musí ísť poň na zem. Ferko mu hovorí: “Ujo, môj ocko má vždy dva klince, aby nemusel zliezať, keď mu jeden spadne.” “No, jasné”, zahundre Jano a vylezie naspäť. Po chvíli mu z ruky vypadne aj sekera a zase musí zliezť dolu.A Ferko zase: “Ujo, ale môj ocko má vždy hore aj dve sekery, keď mu jedna spadne, môže pribíjať s druhou.” “Zase ten tvoj ocko! Určite má aj dvoch pipíkov, nie?”, osopí sa na neho Jano. “Áno, má.”, odpovedá Ferko. “Jedného malého na cikanie, a druhého veľkééého, s ktorým si maminka umýva zuby.”

Sedela som v čakárni svojho nového zubára a prezerala si to tam. Zbadala som aj diplom, ktorý uvádzal celé meno svojho majiteľa. Zrazu som si spomenula , vysoký, pekný, tmavovlasý chlapec rovnakého mena so mnou chodil na gympeľ – už je to nejakých 40 rokov. Že by to bol ten istý chlapík, na ktorého som vtedy mala tajný zálusk? Keď som ho však uvidela, rýchlo som podobné myšlienky zahodila. Tento takmer plešatý, prešedivený muž s vráskavou tvárou, ten bol príliš starý, než aby mohol vtedy byť mojím spolužiakom. Alebo, že by? Potom, čo mi prezrel zuby, som sa ho spýtala, či nechodil na gymnázium Klementa Gottwalda. “Áno. Áno, chodil som tam. Bol som jedným z najlepších,” zapýril sa. “A kedy ste maturoval?” opýtala som sa. Odpovedal: “V šesťdesiatom šiestom. Prečo sa pýtate?” “Tak to ste bol v mojej triede!” prehlásila som nadšene. Pozorne si ma začal prezerať. A potom sa ten hnusný, starý, vráskavý chlap opýtal: “A čo ste učila?”

Dvojo dzedove pri pive Perši:„Ty,sluhaj ja som už zaš zapomnul tvojo meno.“ Druhy: „No a dokedy to potrebuješ znac?“

Zákazník přijde do potravin a žádá půlku hlávky salátu. Prodavač mu ji nechce dát, že prodávají jen celé hlávky, ale zákazník je neodbytný, tak se jde zeptat vedoucího.

„Šéfe, ňákej debil chce půlku hlávky salátu.”...najednou zjistí, že zákazník stojí za ním, tak se snaží rychle situaci zachránit:

„A tadyten pán by si vzal tu druhou půlku.”

Vedoucí svolí, a tak zákazník dostane žádanou půlku, ale zavolá si ještě prodavače k sobě.

„Líbilo se mi, jak jste zareagoval. Jste pohotový. Ale máte moravský přízvuk. Odkud jste?”

„Z Ostravy.”

„A proč jste v Ostravě nezustal?”

„Ale, co tam? Tam jsou jen same kurvy a horníci.”

„Znam Ostravu, moje žena je z Ostravy.”

„A na které šachtě robi??"

Večer idú dvaja kamaráti z divadla. Na ulici stretnú veľmi príťažlivú a krásne oblečenú slečnu.Jeden sa otočí k druhému a hovorí: “Za noc s ňou by som bol ochotný dať aj 100 euro.”Na ich veľké prekvapenie slečna poznámku počula a hovorí: “To beriem.” Muž ju odprevadil domov a strávil s ňou noc. Ráno jej dal 50 euro. Ona žiadala zbytok a vyhráža sa, že to dá na súd. On sa jej vysmeje:”To chcem vidieť, ako to pri súde vysvetlíš.”Ďalší deň skutočne dostane obsielku na súd. Ponáhľa sa za svojím advokátom a podrobne mu všetko povie. Advokát hovorí: “Súd by sa asi priklonil na jej stranu, ale bude zaujímavé, ako to predloží.”Po obvyklých procedúrach slečnin advokát osloví sudcu:”Vaša ctihodnosť, moja klientka vlastní malú nehnuteľnosť, záhradku obklopenú hustými krovinami. Dohodla sa s odporcom, že mu pozemok na pevne stanovenú dobu prenajme za 100 euro. Odporca záhradku využíval v súlade s dohodnutým účelom, ale potom zaplatil mojej mandantke iba 50 euro. Nájomné nebolo neprimerané, lebo obmedzilo moju mandantku vo využívaní vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Preto žiadame, aby súd rozhodol, že odporca je povinný zostávajúcu čiastku doplatiť.” Na odporcovho advokáta to spravilo dojem a pobavilo ho to. Preto zmenil pripravenú obhajobu:”Vaša ctihodnosť, môj klient pripúšťa, že žalobkyňa vlastní krásnu nehnuteľnosť, že si ju prenajal a že mu z tejto dohody vyplynulo potešenie. Môj mandant, však na pozemku objavil studničku, obložil ju vlastnými guľatými kameňmi, zasunul do nej hadicu a inštaloval pumpu. To všetko z vlastnej iniciatívy. Žiadame, aby súd uznal, že zmienené vylepšenia vyrovnávajú časť dohodnutého nájomného a rozhodol v prospech odporcu.”Advokát slečny vzniesol námietku:”Vaša ctihodnosť, moja klientka uznáva, že odporca na pozemku skutočne našiel studničku a vykonal uvedené vylepšenia. Keby však o existencii studničky dopredu nevedel, pozemok by si určite neprenajal. Okrem toho pri ukončení prenájmu odporca odniesol svoje kamene, vytiahol hadicu, odniesol si pumpu a navyše voda v studničke ostala zmútená. Toto vybavenie ťahal krovinami a naviac otvor studničky zanechal väčší, ako bol pôvodne. Tým ju urobil ľahšie prístupnú deťom.Dúfame preto, že súd rozhodne v náš prospech.” A rozsudok bol jasný.

Anča hovorí tomu svojmu Ferovi: “Neviem, čo sa to s tebou deje. Ani ma nepohladíš, ani pusu nedáš a o tom ďalšom ani nehovorím. Pozri sa na suseda Joža. Robí na neďalekej stavbe. O desiatej ide domov na desiatu. Jeho Kata mu otvorí a on ju hneď pobozká. Potom príde zase na obed, a zase jej dá vo dverách pusu. Vždy keď príde z práce domov vždy jej dá pusu. No vidíš, a čo ty?!“Fero: “Snáď si nemyslíš, že on ju má tak veľmi rád?“ Anča: “Tak prečo by to stále robil? Fero:“ Anča nebuď naivná…Veď Jožo len zakaždým skúša, či mu Kata nechodí do pivnice na slivovicu!“

Prišiel americký prezident za najstarším a najmúdrejším indiánskym náčelníkom do rezervácie na poradu. Pýta sa ho: – Povedz, múdry náčelník, akým otázkam by som mal venovať najväčšiu pozornosť? – Ja by som na tvojom mieste, veľký prezident, najviac pozornosti venoval imigračnej politike. My sme to svojho času značne podcenili…

Do ordinácie vstúpi žena. Lekár, ktorý sa za stolom preberá v chorobopisoch, bez zdvihnutia hlavy povie: “Vyzlečte sa.” “Musí to byť?”  zašepká žena. “No iste, prečo by som vám to inak hovoril? „hovorí doktor trochu naštvané. Keď sa žena vyzlečie, pristúpi k nej a pýta sa: “Tak čo vám chýba?” “Nič, pán doktor. Ja som sa len chcela spýtať, kedy pôjdete domov, aby som to tu mohla upratať.”

Na daňovom úrade sa stretnú dvaja podnikatelia: – Jožo, preboha, prečo si taký smutný? – Aaale, dal som si veľmi dlhý názov firmy a nezmestí sa mi do kolóniek… – No a? Veď si daj skratku, nie? – Nemôžem, firma sa volá “Projektovanie, Inžinierska Činnosť, Analýzy”, chápeš, čo by z toho vzniklo?