Stretne farár Aničku a pýta sa jej: – Tak čo Anička, ako sa máš? – Celkom dobre pán farár. odvetí Anička. – A manžela už máš? – Áno, mám. – A čo deti, máte? – No, to je to, čo nás trápi, pán farár. Nejako nám to nejde. – Tak sa netráp, ja idem zajtra do Vatikánu a zapálim tam za vás sviečku a pomodlím sa za vás. Po piatich rokoch sa znovu stretnú a farár vidí Aničku obklopenú deťmi. – Tak pozerám, že vám pánboh požehnal. A koľko tých detí máte? – Spolu 10. Dvakrát trojčiatka, raz dvojčatá a potom ešte dve. – A kde máš manžela? – Ten išiel do Vatikánu sfúknuť tú skurvenu sviečku!
Prídu Indiáni za šamanom a pýtajú sa ho: – Čo hovorí Manitou, bude tuhá zima? Šaman rozhodí po zemi kamienky, zatancuje rituálny tanec, chvíľu na tie kamienky pozerá a potom povie: – Neviem, veľký Manitou mlčí. Ale pre istotu choďte štiepať drevo. Indiáni teda idú do lesa a štiepajú drevo. Po týždni znovu prídu za šamanom a pýtajú sa, čo hovorí Manitou. Celá procedúra sa zopakuje a šaman hovorí: – Veľký Manitou mlčí, ale pre istotu choďte ešte štiepať drevo. Po ďalšom týždni štiepania už šaman nechce stratiť svoju autoritu a zájde na najbližšiu meteorologickú stanicu, aby sa spýtal, či bude tuhá zima. Meteorológ pokrčí plecami a hovorí. – Čo ja viem? Ale asi poriadne tuhá, Indiáni už dva týždne štiepajú drevo.
Sklamaná dievčina príde na breh mora s jasným úmyslom spáchať samovraždu. Nevie sa však odhodlať na svoj posledný skok a tak ju nájde okoloidúci námorník. Pozri sa, si ešte mladá, bolo by hriechom skoncovať so životom. Ja zajtra odchádzam na dlhšiu plavbu do Austrálie. Môžeš ísť so mnou. Prepašujem ťa na palubu, budem ti nosiť jedlo, postarám sa o teba a ty zas o mňa. Budeme šťastní, neboj… Ona sa nakoniec nechá presvedčiť a ide na loď. Námorník jej každý večer nosí chlebíčky, džúsy a ovocie a súložia každú noc. O päť týždňov však kapitán lode objaví”čierneho pasažiera.” A ty tu čo robíš? Mám takú dohodu s jedným vašim námorníkom. On ma vezie do Austrálie a ja za to s ním spávam… Želám ti veľa úspechu, ale mala by si vedieť, že toto je loď pobrežnej hliadky.
Starý morský vlk príde do bordelu a objedná na izbu 3 dievčatá a hneď im prikazuje: Ty vylez na skriňu a z krhly budeš liať vodu, akože strašne prší…. Ty si zober ventilátor, otáčaj s nim, akože strašne fúka…. A ty hrmoc s tým plechom, akože strašne hrmi….. Dievky makajú, že dážď, vetrisko, búrka….. Starý morský vlk leží na posteli a fajči…. Po polhodine to jednu prestane baviť: A to ako je všetko? Žiaden sex nebude ? Ta tebe dočista je_e?! V tomto počasí?!
Raz večer si babička s vnukom rozprávala o súčasnom živote: Zrazu sa vnuk opýta babičky: “Babí, koľko vlastne máš rokov?” Babička odpovedá: “Nechaj ma chvíľu premýšľať .. !! Narodila som sa pred televíziou, kopírkou, kontaktnými šošovkami, antikoncepčnými tabletkami. Neboli policajné radary, kreditné karty, laserové lúče. Ešte nevynašli klimatizáciu, ani sušičky, oblečenie sa vypralo a zavesilo na čerstvý vzduch, aby uschlo. Človek nebol na Mesiaci, neexistovali prúdové lietadlá. Vydala som sa za tvojho dedka, žili sme spolu, v každej rodine bola matka a otec. Muži nenosili náušnice. Narodila som sa pred počítačmi, paralelným štúdiom a skupinovú terapiou. Ľudia nechodili na preventívne prehliadky, ale je lekár podľa potreby posielal na krv a moč. Kým som nemala 18 rokov, oslovovala som každého muža ‘Pane’ a ženu ‘Paní’ ,alebo ‘Slečna’. Keď v tom čase žena nastúpila do električky, alebo do autobusu , deti a mladí ľudia sa ponáhľali, aby jej uvoľnili miesto. Ak bola tehotná, sprevádzali ju k sedadlu. Na schodoch sa ženám prenechávala strana pri zábradlí, chlapi nastupovali do výťahu ako prvý. Muži nikdy nezdravili ženu, bez toho, aby pritom vstali, ak v čase, keď vstúpila, sedeli. Chlapi vstávali od stola zakaždým, keď vstala žena, aj keby to bolo len na okamih. Muži nám otvárali dvere a pomáhali pri odkladaní kabátov. Dievčatá znamenali pre svoju rodinu česť. Náš život sa riadil triezvym uvažovaním, úctou k starším ľuďom, správaním podľa zákona, napĺňalo ho plodné spolužitie s ostatnými a zodpovedná sloboda. Učili nás rozlišovať dobré a zlé. Vážny vzťah znamenal, že máme dobré vzťahy s našimi bratmi a sestrami a ďalšími vzdialenými a blízkymi príbuznými a priateľmi. Nepoznali sme bezdrôtové telefóny, nieto mobilné. Nepočúvali sme stereo nahrávky, FM rádio, kazety, CD, DVD, a nemali sme elektronické písacie stroje, počítače, notebooky. Notebook znamenalo zošit … Hodinky sme naťahovali každý deň. Nič nebolo digitálne, ani hodinky, domáce spotrebiče nemali svetelné displeja. Keď už hovoríme o strojoch, neboli ani bankomaty, mikrovlnné rúry, budíky s rádiom. Nehovoriac o video rekordéroch a videokamerách apod. Neexistovali digitálne ani farebné fotografie, len čiernobiele a na ich vyvolanie sa čakalo najmenej tri dni. Made in Kórea či vyrobené v Číne alebo v Thajsku ani neexistovalo. Nepočuli sme o “Pizza”, Mc Donaldovi alebo o instantnej káve. V obchode bolo možné kúpiť niečo za 25 až 50 halierov. Zmrzlina, cestovný lístok, alebo osviežujúci nápoj stál 70 halierov. V mojej dobe bola t r á v a niečím, čo sme K O S I L I, nie fajčili !!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!. Teraz mi povedz, koľko si myslíš, že mám rokov. “” Ach, babí … viac ako 200! “Odpovedal vnuk.” Nie, miláčik, iba šesťdesiat !!!!! ??????? “
Žena večar leži zos hlopom vof posceľi a hvari mu. Drahy dajme sebe to ešči raz … On na to:- Ňe, som unaveny …Ona že, aľe no šak dajme ešči raz, aspoň kusek …-Ňe na moj dušu som ucahany jak koň …Ona furt, že dajme šak ľem dakus …On jej hvari: … okej, ta še priprav, 3, 2, 1 … A od Prešoooova a od Prešooova a od Prešooova v týým poľuuuu…
Starší žid sa oženil s mladou dámou a mali sa veľmi radi. Avšak nezávisle od toho, ako sa starý pán snažil, jeho manželka nikdy nedosiahla orgazmus. A kedže židovská manželka má nárok na sexuálne uspokojenie, obrátili sa o radu k rabínovi. Rabín si vypočul ich otázku, pohladil si bradu a navrhol: – Najmite švárneho mladíka. A keď sa budete milovať, nech mladík nad vami máva uterákom. To pomôže vašej manželke fantazírovať a určite dosiahne orgazmus. Tak sa vrátili domov, že vyskúšajú rabínovu radu. Najali pekného mladíka a povedali mu, nech nad nimi máva uterákom, keď sa budú milovať. Ale vôbec to nepomohlo a manželka nebola uspokojená. Zničení sa vrátili k rabínovi. – Dobre, povedal ten manželovi, tak to vyskúšajte opačne. Nech sa mladík miluje s vašou ženou a vy nad nimi mávajte uterákom. Zasa sa vrátili domov a nasledovali rabínovu radu. Mladík si ľahol do postele s manželkou a starý pán začal mávať uterákom. Mladík sa s vervou pustil do práce a čoskoro manželka dosiahla obrovský orgazmus. Manžel sa usmial, víťazoslávne sa pozrel na mladíka a hovorí: – Vidíš ty blbec, tak sa má mávať uterákom!
Mária a Jozef sedia v maštali po narodení bábätka. Idú okolo 3 králi a zastavia sa pozrieť, čo sa deje. Jeden z nich po videní bábätka skríkne: “Ježiš, ten je ale chutný!” Na to Mária vraví Jozefovi: “Vidíš, to je pekné meno, Ježiš, a nie Hugo!”
Starý dedo si vzal mladú dievčinu. Po svadobnej noci je ona nadšená: “Nevedela som, že v tvojom veku môžeš sedem krát za sebou!” “Bože môj, kvôli mojej skleróze sa ešte uje*em k smrti!”
Mníška prišla k lekárovi a sťažovala sa na neustále čkanie. Lekár ju dlho prehliadal a nakoniec hovorí: – Sestra, no, myslím, že ste tehotná… Na to mníška v hrôze utiekla z ordinácie. Po čase lekárovi zatelefonovala matka predstavená: – Pán doktor, dozvedela som sa, že ste povedali sestre Márii, že je tehotná… Lekár ju preruší a bráni sa: – Chápte, toto bol jediný spôsob,ako som ju mohol zbaviť čkania. Viete na to je najlepšie zľaknutie. Musíte vyvolať u postihnutého šok… Mám s tým dlhodobo dobré skúsenosti. A čo, vari to nepomohlo? – Veď áno, jej to pomohlo pán doktor, ale páter Jozef nám skočil z veže.
