Reklama:

Štúr, Hurban a ostatní národovci sa stretli, že uzákonia slovenčinu. Nakoniec sa aj podarilo, všetko prebehlo ako malo, pomaďarčené názvy sa premenovali, i nespisovné sa pospisovnili, až tu sa prihlási z publika jeden ujko a vraví:”Ešte jeden problém sme nevyriešili páni bratia! Na Považí je jedna obec čo sa volá: Bačov kkt. To je nedôstojné a urážlivé, treba s tým niečo robiť!” Všetci mu dali za pravdu a dumali ako obec nazvať, ale akosi nikto na nič príznačné a slušné nemohol prísť. Naveľa, naveľa ku večeru sa prihlási sám Štúr a hovorí: “I pôvodný význam sa zachová, i slušného významu názov dospeje! Ja navrhujem aby sa táto obec volala Pohlavný Úd Chovateľa Oviec – skrátene Púchov!”

Pred odchodom na medové týždne sa mladomanželia dohodnú, že sa nebudú rozprávať o svojej minulosti. Pri hotelovom bazéne ona oddychuje na ležadle, keď v tom on vyskočí na mostík, odrazí sa, strihne vo vzduchu salto a hladko dopadne do vody. Keď vylezie, manželka sa ho pýta: “Prosím ťa, kde si sa to naučil ?” “Myslel som si, že sa nebudeme baviť o našej minulosti, ale keď to tak veľmi chceš vedieť, mám zlatú medailu v skokoch do vody.” O chvíľu ide do vody ona. Päťkrát prepláva bazén po dĺžke v rekordnom čase a hravo z neho vyskočí. Ohromený manžel sa pýta: “A kde si sa to naučila ty, miláčik ?” “Nuž, dohodli sme sa síce, že sa nebudeme baviť o minulosti, ale ak to naozaj chceš vedieť, bola som ku*va v Benátkach a robila som obidve strany kanála.”

Pred bránami mesta sedel raz starý muž. Každý, kto chcel ísť do mesta, musel prejsť okolo neho. Jeden cudzinec sa zastavil a opýtal sa starca: „Povedz mi, akí sú ľudia v tomto meste?“ „Akí boli tam, kde ste boli naposledy?“ opýtal sa ho starec. „Úžasní. Cítil som sa tam veľmi dobre. Boli priateľskí, veľkorysí a veľmi ochotní, keď bolo treba pomôcť.“„Tak asi takí budú aj tu.“ Potom sa zastavil pri starcovi iný cudzinec. Aj on sa ho opýtal: „Povedz mi starec, akíže sú ľudia tu v meste?“ „Akí boli tam, kde ste boli naposledy?“ „Strašní. Boli hašteriví, nepriateľskí, nikto nikomu nepomohol.“ „Obávam sa, že takí istí budú aj tu“, odpovedal mu starec.

Pýta sa riaditeľ sekretárky:

- Ivetka, aký máme dnes deň?

Ivetka sa začervená a vraví:

- Neplodný, pán riaditeľ...

Ráno po svadobnej noci, novomanželka pohladí svojho manžela a pýta sa ho: “Zlatíčko, povedz mi, koľko ich bolo predo mnou?” Po par minútach ticha žena hovorí: “Drahý, čakám na odpoveď!” A ženích sa zhlboka nadýchne a hovorí: “Moment, ja stále počítam.”

Reklama:

Mladý pár sa rozhodol, že si spravia bábätko. Prestali používať antikoncepciu... mesiac, dva, tri, polrok... nič. Začali meniť polohy, nič. Vyskúšali bylinky, odvary, nič. Naobjednávali si doplnky stravy a lieky na potenciu a podporu plodnosti, nič nepomohlo. Čo sa dá robiť - nakoniec išli k lekárovi:

- Pán doktor, chceli by sme mat dieťatko, ale nijako sa nám nedari. Skúšali sme všetko, bez antikoncepcie, v rozličných polohách, hocijaké odvary a lieky, dokonca sme aj veštici volali... a nič! Lekár sa na nich tak dlho a skúmavo zahľadí a hovori:

- Čo Vám už načisto j**e chlapi?!

Predstavte si, mama, - ponosuje sa syn, - celú noc som nespal.

- A to už prečo, syn môj?

- Viete, máme dlh tisíc euro na nájomnom a v peňaženke ani cent.

- A čože si nič nepovedal?

- A vy by ste mi dali tisíc eur?

- To nie, ale bola by som ti dala niečo na spanie.

Jarik še nad ranom vraca domu zos flamu ale tam ho už čeka nasrata žena. -Ti dze ši bul? -Jak dze? Šak vof mesce še zabavic. -A keľo si minul? -Jak keľo? Ta das 300 evri. -300 evri? 300 evri? Znaš keľo mi bi vitrimala zos 300 evrami?, jači na ňoho žena. Jarik še zadumal a hvari: -Ta... nepiješ, nekuriš, pindu maš svoju... ta asi do až šmerci

Príde chlap do reštaurácie a objedná si. Čašník podíde k nemu a hovorí: ” Ak uhádnete podľa vône vidličky, čo s ňou bolo jedené, máte dnešný obed grátis. Chlap zoberie vidličku, ovonia: “Hmm … pečené kura … zemiaky … a uhorkový šalát ” Čašník neveriaco pokrúti hlavou a donesie chlapíkovi obed zadarmo. Na druhy deň príde chlap opäť. Čašník príde k jeho stolu a hovorí: “Ak uhádnete dnes, čo sa jedlo vidličkou, mate celý týždeň u nás stravu zadarmo!” Chlapík vezme odborne vidličku medzi dva prsty, nadýchne sa a hovorí: “Hmmm…steak…dobre prepečený…hranoly….a nakoniec zmrzlina.” Čašník už poriadne vytočený prisahá, že na tretí deň to už neuhádne. Tretí deň vchádza chlapík usmiaty a sebavedomý do reštaurácie a sadá si k svojmu stolu. Čašník vezme vidličku , vopchá ju kuchárke medzi nohy, poriadne ju pritláča a natešene kráča k stolu. Chlapík uchopí vidličku, labužnícky si ju priloží k nosu, potiahne ….” To nie je možné! ” udivene krutí hlavou chlapík a ovonia znova…. ” Tak to som vážne nevedel, že u Vás robí Magda!”

Manželský pár letí na dovolenku. V lietadle sa pani zrazu chytí za hlavu: “Preboha, ja som zabudla vypnúť žehličku! Určíte vyhoríme!” Manžel upokojuje: „Neboj, miláčik, nevyhoríme. Ja som zabudol zavrieť kohútik v kúpeľni.”