Muži vedia o ženách týchto desať základných vecí:
1/
2/
3/
4/
5/
6/
7/
8/
9/
10/ Ženy majú prsia.

Manželka: „Kúpil si chlieb?“
Manžel: „Chlieb, nákupy, to nie je chlapská práca.“
Manželka: „Tak sa vyzleč a poď robiť chlapskú prácu.“
Manžel: „Pááána, ty vôbec nerozumieš srande, daj mi tú tašku!“

Máte niečo v tej krásnej váze na kozube ? Áno , to je popol môjho manžela . . . Ach , prepáčte , nevedela som , že zomrel . . . To nie ! On neumrel , len je lenivý a tam odklepáva popol z cigarety !

Pani v stredných rokoch stojí pred súdom za krádež broskyňového kompótu… ,,Prečo ste kradli?” ,,Lebo som mala hlad” ,,Nuž…koľko kusov broskýň bolo v tej konzerve?” ,,Šesť, pán sudca” ,,Teda dobre! Odsudzujem vás na 6 dní väzenia…” A zo zadu sály sa ozve: ,,Pán sudca, môžem niečo povedať?” ,,A vy ste kto?” ,,Ja som jej manžel a chcem len dodať, že moja žena aj minule ukradla kilo maku…”

Jožo sa po dlhých rokoch so svojou priateľkou rozhodol, že si ju vezme. Krátko po medových týždňoch bol vo svojej dielni a len tak pre zábavu si niečo zváral. Jeho nová manželka na neho chvíľku pozerala a potom povedala: “Vieš Jožo, myslím, že by si sa mal zamyslieť nad tým, či nie je už čas na to prestať tráviť svoje voľné chvíle tu v dielni a popredávať tie svoje zváračky, rovnako tak svoju zbierku zbraní a tú starú motorku. ” Jožo mal na tvári zhrozený vyraz. “Čo je, Jožo? Stalo sa niečo?” Pýta sa manželka. Jožo: “Ale nič, len, že si chvíľku znela, ako moja bývalá manželka.” “Čože? Nikdy si mi nepovedal, že si bol predtým ženatý.” Jožo: “Veď práve nebol.”

Kamila sa zdôveruje priateľke: "Včera mi muž povedal, že ak zomriem skôr ako on, tak mi dá na náhrobný kameň vytesať "STUDENÁ AKO ZAŽIVA"."

"A čo ty na to?"

"Že ak umrie on, tak mu dám vytesať "KONEČNE TUHÝ"." 

Učiteľka hutori dzecom: "Kto mi vymenuje aspoň tri Shakespearova diela?" Hlaši še len Moricko a učiteľka še už boji, že to budze dajaka sprostosc jak furt, neostava jej, len Moricka vyvolac. "Veľo pokriku pre nič, Sen noci svätojanskej a skrocene zlej ženy. " "Výborne moricku, milo ši me prekvapil. Jak sebe take pamätaš?" "Podľa paňskoho prirodzeňa, pani učiteľko." "Co?!" "No, kedz je to 10 cm, tak je to veľo pokriku pre nič. Kedz 15, tak je to Sen noci svätojanskej a kedz 20, ta to už skrocene zlej ženy." "A co kedz je to 30 cm?" pyta še zvedava učiteľka. "To už není Shakespeare, pani učiteľko. To je Neruda - Dze s nim!"

Muž telefonuje na políciu:
– Stratila sa mi žena. Išla iba do obchodu a ešte sa nevrátila.
– Aká je vysoká?
– Nižšia ako ja, ale neviem presne číslo.
– Štíhla? Pri tele?
– No nie je štíhla, ale ani tlstá, neviem.
– Akej farby má oči?
– Neviem Vám povedať tak narýchlo.
– Farba vlasov?
– Má ich zafarbené podľa sezóny.
– Čo mala oblečené?
– Čosi ako gate a tričko, poriadne si nepamätám.
– Odišla na aute?
– Áno!
– Môžete popísať svoje auto?

– Značka BA-86522, tmavomodré Audi A8 quattro, strešné okno, 18 palcové disky s ET35, obsah motora 3 litre V6, výkon 333 koní, 8 stupňová automatická prevodovka s možnosťou tipronic do polohy manuálu, LED svetlá pre všetky polohy, jemnučký škrabanec na ľavých predných dverách, fľak od kečupu na zadnom pravom sedadle, predný pravý disk mierne škrabnutý od parkovania.
(vtom sa muž rozplakal)

– Nebojte pane, Vaše auto nájdeme!

Mladomanželom sa narodí dieťa a babka hovorí: 

"Syn môj, nie je Ti divné, že má tmavú pleť, hoci Vy ste s manželkou bieli?" 

"Ale babka vieš, manželka mala málo mlieka, tak ho pridájala černoška a tak-to mu stmavla pleť." 

A babaka na to: 

"Syn môj, keď si sa mi Ty narodil, tiež som mala málo mlieka, pridájala som Ťa kravským, ale že bude z teba taký veľký vôl, to som si nikdy nemyslela."

Otec sa vracia z práce a vidí ako jeho deti sedia v pyžamách pred domom a hrajú sa v blate s prázdnymi krabičkami od pizzi a Činy, ktoré sú rozhádzané po celej záhrade. Dvierka na ulicu sú otvorené dokorán, tak isto dvere od auta, vnútri leží pes čerstvo vyváľaný v blate a nikde ani stopa po druhom psovi. Muž vojde do domu a uvidí ešte väčší neporiadok.Lampa prevrátená a koberec skrčený pri stene. Uprostred izby hlasno hrala televízia a jedáleň bola zahádzaná hračkami a rôznymi dielmi oblečenia. V kuchyni to nevyzeralo lepšie. V dreze stála hromada riadu, rádio hralo na plné pecky, zbytky raňajok rozhádzané po stole, navrchu na utierkach leží mačka. Chladnička otvorené, psie žrádlo na podlahe, rozbitý pohár pod stolom a pri zadných dverách hromada piesku. Muž rýchlo vybehol po schodoch, stúpajúc na ďalšie hračky a šlapajúc po oblečení. Ale nezaujímal sa o to, len hľadal svoju manželku. Bál sa, že je chorá alebo sa jej niečo vážneho stalo. Videl ako popod dvere kúpelne presakuje voda. Nakukol tam a uvidel mokré uteráky na podlahe, rozliate mydlo v hromade špinavého prádla a medzi všetkým ďalšie rozhádzané hračky. Kilometre toaletného papieru sa vinuli medzi tým všetkým a zrkadlo a steny boli pomaľované zubnou pastou. Rýchlo sa otočil a ponáhľal sa do spálne, kde našiel svoju manželku, ležiacu v posteli a čítajúcu knihu. Pozrela sa na neho, usmiala sa a opýtala sa ho ako sa mal celý deň. Pozrel sa na ňu a opýtal sa: – Čo sa tu dnes stalo? Usmiala sa znovu a odpovedala: – Pamätáš sa, drahý, že každý deň, keď sa vraciaš z práce, pýtaš sa ma: Čo si, do čerta, robila celý deň? – Áno, – odpovedal muž neisto. – Tak dnes… som nerobila nič!