Zo života 

A= ONA 

B=ON 

A:”Čo si dáš na večeru?” 

B: “Mne je to celkom jedno, čo uvaríš, to zjem.” 

A: “S tým už prestaň, snáď vieš, na čo máš chuť, nie?” 

B: “No chuť…Tak by som si dal biftek na zelenom korení a opečené zemiaky s fazuľkou…” 

A: “Počúvaj, ja tu nemám čas na sprostosti, zatiaľ čo Ty si prišiel z roboty až o siedmej večer.Ja som si už stihla s deťmi napísať úlohy, upratať a vyprať prádlo.Tak povedz, čo si dáš na večeru.“ 

B: “No veď som Ti to povedal, ja mám chuť na biftek na zelenom korení a..” 

A: „Počúvaj ma, ja na to fakt nemám náladu, nemôžeš niekedy povedať niečo normálne?” 

B: “No dobre, tak by som mal teda chuť na zemiakové placky.” 

A: “O pol ôsmej večer? Ty si sa určite zbláznil. Aj tak nemáme zemiaky. Keby si prišiel domov skôr, mohol si ich kúpiť.“ 

B: “Ja by som ich kľudne kúpil i o siedmej hodine, veď hypermarket  je otvorený, stačilo aby si mi to povedala.” 

A: „Prečo by si ich kupoval Ty, veď zemiaky vždy kupujem ja, odjakživa. Naviac sme ich mali včera, tak ich predsa nebudeme jesť každý deň.” 

B: “No ja iba, že si sa pýtala na čo mám..” 

A: „Nechaj už to prosím Ťa, si s tým..že som sa pýtala..už trápny.. Naposledy sa Ťa pýtam, čo si dáš na večeru.” 

B: “A z čoho si môžem vybrať?” 

A: “No to si celý Ty. Ja sa Ťa opýtam a Ty mi odpovieš otázkou.” 

B: “No…tak teda, čo tak tousty..” 

A: “Ty by si bol schopný mi zožrať toustový chlieb, keď vieš, že je jediný po ktorom nemám zápchu?? Na večeru Ti urobím buď špagety alebo Ti zohrejem nejakú omáčku a mäso z mrazničky. Konečne sa rozhodni.” 

B: “Tak by som si …asi..dal..,no hoci aj tú omáčku, tu som už dlho nemal.” 

A: “Omáčku, áno? A prečo si nedáš špagety?” 

B: “Dobre, urob mi špagety.” 

A: “Konečne z Teba niečo dostanem. Chceš na tie špagety syr?” 

B: “Veď vieš, že si ho na špagety už roky nedávam”. 

A: “No to je zvláštne, ja sa dnes extra ženiem do obchodu pre syr na Tvoje špagety a Ty mi nakoniec povieš že si ho už na špagety nedávaš. To by ma zaujímalo, ako dlho.” 

B: “Už 10 rokov miláčik, to som Ťa ešte nepoznal, keď som si naposledy dal syr na špagety. 

A:”Takže ja Ti teraz o 8 hodine večer mám urobiť špagety. Ja ich teda jesť nebudem, deti tiež nie, takže ich budeš jesť sám. A pritom si si kľudne mohol dať tú omáčku z mrazničky.” 

B: „To mohol, kľudne, prečo nie – tak mi ju daj.” 

A: “No vidíš, keby si to bol povedal hneď, nemuseli sme tu pol hodiny šaškovať a ja som z Teba nemusela ťahať čo si dáš!” 

A: “Tak tu máš svoju omáčku a mäso. To som teda zvedavá, čo budem teraz robiť s tým syrom.”

Ide Jurko po ulici vysmiaty ako slniečko.
- A čo ty fajčil si marišku??
- Nie Mariška fajčila mňa !!

Cestujú v jednom kupé mladý muž a mladá žena. Cestujú už dobrú hodinu a mladík si iba číta noviny, ženu si vôbec nevšíma. Nakoniec to ona už nevydrží a vraví:
- Počúvajte! Ja som mladá, vy ste mladý! Ja som celkom príťažlivá! Okrem nás v tomto kupé nikoho niet. Je noc. Vari ma vy nechcete?
Mladík odloží noviny a hovorí:
- Viete, slečna, ja mám takú zásadu. Lepšie je hodinku počkať, ako tri hodiny prehovárať!

Na nudistickej pláži osloví chlapec dievčinu:

-Ahoj, ja som Janko.

-Ja som Martina.

-Teší ma.

-To vidím...

V posteli šeptá novomanžel:
"Miláčku, nemohl bych v tobě zapálit milostný oheň?"
Jeho manželka se místo odpovedi rozesmeje.
"Proč se smeješ?"
"Tou tvou sirčičkou, jo?"

Anča, hybaj do šopy.
Náá, nejdem Ty by si ma tam pretiahol.
Neboj sa, Anča, nepretiahnem.
Náá, tak načo tam pôjdem.

Kamarát sa pýta kamaráta:

”Aký máš vzťah ku skupinovému sexu?”

”Kladný, ako každý moderný človek.”

”Dobre, tak si ťa zapíšem.”

”A kto sa zúčastní?”

”Ja, ty a tvoja žena.”

”Hm. Tak s tým ja ale nesúhlasím.”

”Fajn, tak teba si škrtám.”

Ráno som vstala, len tak v nočnej košieľke, chcela som si urobiť raňajky a tak som si išla vziať mixér z škatule, čo mám dole v kuchynskej linke. Zohnem sa ,hmatám po nástavci a zrazu cítim bolesť ako sviňa, rýchlo vytiahnem ruku, je celá od krvi… Trafila som stojan s nožmi, nové, ostré, ešte nepoužité…všade krvi ako z vola. Rýchlo sa narovnám, a bác ďalšia rana, samozrejme, že som ne zasunula šuplík, v ktorom som predtým hľadala vanilkový cukor. Cítim, ako mi pramienok krvi steká po čele… letím do kúpeľne, púšťam vodu, hlava sa mi točí, pozriem do zrkadla. Môžem smelo hrať v horore…držím rozrezaný prst pod vodou, druhou si utieram krv z čela, určite mám rozbitú lebku… Ukazovák na ľavej ruke pozdĺžne prerezaný a celkom dosť, laicky usudzujem že to bude chcieť zopár stehov… Stále mám na sebe nočnú košieľku, teraz už celú od krvi. Ruku si omotávam ručníkom, letím do spálne pre čisté tričko … Ako tak utekám malíčkom zakopnem do postele… Asi som si aj trošku cvrkla od tej bolesti … Teraz už neviem čo ma bolí viac, hlava, ruka, alebo malíček na nohe. Zatínam zuby, strhávam košieľku, podprdu si neberiem, aj tak by som ju jednou rukou nezapla. Naťahujem tepláky, to jednou rukou zvládnem. Obujem si šľapky, poliklinika je 5 minút jazdy autom, to dám… Cestu som zvládla, teraz zaparkovať, je dopoludnie, to nikto nie je  v práci, rozmýšľam kam rýchlo zaparkovať. Nájdem jediné miesto ktoré je trošku do kopčeka. Konečne zaparkujem, už ledva stojím na nohách. Kabelka, kde mám kabelu …. Aha hodila som ju na zadné sedadlo, keďže sa mi darí, samozrejme, že spadla na zem. Otváram zadné dvere, pravou nohou kľaknem na sedačku, ľavou stojím na zemi pri aute a naťahujem sa pre kabelku… Keď tu zrazu tupá bolesť v ľavej nohe, že som spadla hubou na sedadla. A premietol sa mi môj celý život … Zadné dvere keďže bolo auto do kopca sa pribuchli, sú naozaj ťažké, veľké… A pribuchli  mi nohu pod kolenom k prahu auta. Plačem od bolesti. Z posledných síl beriem kabelku… pravá noha opúcha, malíček je ako lopta …hlava sa mi točí, plazím sa na chirurgiu … Nevládzem, tak sa iba zosuniem na lavicu a viac si  už nepamätám … Prebrala  som sa na lehátku v ordinácii, po tom čo mi zašil prst, hlavu, zasadrovali nohu. Sa ma pán doktor, seriózne vypadajúci päťdesiatnik  pýta, čo sa mi stalo, kde ma prepadli, alebo či to bola autonehoda. Červenám sa a začínam mu hovoriť všetko čo sa stalo …Keď som dorozprávala svoj smutný príbeh, otočil sa k oknu a ja som videla ako sa mu chvejú ramená. Som si istá, že neplakal možno plakal, ale určite od smiechu :-))) Bol galantný nechcel sa mi smiať do tváre. Aj sestričke tiekli slzy od smiechu … Prepáčte, ospravedlňujem sa  ja viem, že by som nemala. Ale ešte nikdy som nikoho nevidela kto by sa takto sám do*ebal za 15 minút … Vyskákala som do čakárne, volám manželovi, miláčik, príď prosím ťa pre mňa peši na polikliniku, musíš ma odviesť domov. Čakám na chodbe na chirurgii, nepýtaj sa ma na nič, chcem ísť už odtiaľto preč a doma ti všetko poviem. Prišiel manžel a keď ma zbadal tak sa zarazil, na hlave sieťku, čo držala obväz, ruka obviazaná, na nohe sadra. Beží ku mne a pýta sa čo sa mi preboha stalo? Znovu vysvetľujem, aký som mala krásny deň…aj on sa smeje. Kto by sa nesmial ??? Už sa teším, keď budem vyplňovať formulár pre poisťovňu:-))))) Premýšľam, asi napíšem, že ma prepadli:-)),alebo, že to bola  autonehoda ?Nebudem predsa za blbca už po tretí krát …