Anežka mladá zlatokopka sa rozhodla vydať za 90 ročného prachatého dedka. Chcela ho umilovať na smrť a potom po ňom všetko zdediť. Cez svadobnú noc už čakala pripravená v posteli. Dedo vylezie z kúpeľne, na obrovskom vtákovi má kondóm, na nose štipec a v ušiach štuple proti hluku. Mladá sa ho celá vydesená pýta, čo to má znamenať. „Vieš, chrústik, sú dve veci čo fakt neznášam – jačiaca ženská a smrad zo spálenej gumy.“

Leží žena na smrteľnej posteli a pri nej sedí manžel. Ona sa ho pýta: “Miláčik, splnil by si mi ešte posledné želanie?” “No áno a aké je to želanie?” “Vieš ja by som si veľmi želala, aby si išiel na pohrebe s mojou mamou tesne za rakvou.” “No dobre teda! Ale je ti dúfam jasne, že si tým pokazím celý víkend ?!”

Príde Fero neskoro večer domov a zistí, že jeho manželka kúpila novú varechu. Pristúpi k nej, prehne si ju cez koleno, rýchlo jej vyhrnie nočnú košeľu a začne ju silno udierať tou varechou na holý zadok.
“Au, to bolí, auu, prestaň, auuu, hrozne to štípe, aauuuu, prosím už dosť, auuuu,“ narieka a kope nohami do vzduchu drahá polovička, pričom po tvári sa jej od bolesti kotúľajú horúce slzy.
Manžela však neobmäkčí hlasný plač ani červené klobásky s čerstvými modrinami na manželkinom bitom zadočku a na vysvetlenie práve prebiehajúceho poriadneho výprasku dodá:
„ No je toto vôbec normálne? Tak doma neostala ani kvapka alkoholu, ale hlavná vec, že milostivá si nakupuje nový nábytok!“

Barman sa pýta stáleho návštevníka,
prečo je taký smutný.
Žena so mnou spí len raz za týždeň.
No, tak to máte ešte dobré, utešuje ho barman,
s ostatnými hosťami spí nanajvýš tak raz za mesiac.

Rozprávajú sa dve priateľky:
"Ty, vieš čo, môj drahý mi sľúbil, že keď budem v posteli výborná, dostanem mercedes. Ak budem dobrá, dostanem audi. A ak budem priemerná, dostanem golf."
"Hej? A čo si dostala?"
"Kolieskové korčule."

Lásko, mám takový pocit, že jsem podpantoflak "
" Ale ne, nejsi "
" Ale drahá, mám opravdu ten pocit, že jsem "
" NEJSI "
" Jsi si jistá? Mám fakt....... "
" NEJSI!!!!!!!!!!!!!!! "
" Máš pravdu, nejsem "

Ženská logika Idem domov autobusom autobus je preplnený, takže si nemám ako oraziť lístok, chcem poprosiť … ženu predo mnou, aby mi orazila. Ale ako ju najlepšie oslovím? Budem jej vykať alebo tykať. Na predposlednej zástavke nevystúpila, takže ide až na poslednú. Poriadne si ju obzerám. Má zo sebou fľašu vína, takže ide určite k nejakému mužovi. Tá fľaša vína nie je z tých najlacnejších,… takže to musí byť pekný muž. Na poslednej zástavke bývajú, ale len dvaja pekní muži, môj muž a môj milenec. K môjmu milencovi nemôže ísť, pretože tam idem ja. Takže ide k môjmu mužovi, môj muž má, ale dve milenky – Luciu a Andreu. Lucia je na dovolenke. Takže hovorím : ,,Andrea, môžeš mi prosím oraziť lístok?“. ,,Ahoj jasné môžem, odkiaľ ma poznáš ?

Príde muž domov a hovorí manželke
-Predstav si, dnes som šiel náhodou po Krížnej ulici a uvidel som tam aj našu susedu ! A vieš ešte koho ? Jej dve dcéry. A potom ešte jednu moju kolegyňu a ešte tú ženskú z prízemia, dokonca aj tú starú Krivošíkovú a ešte dve baby z nášho domu. A ani by si neverila, tá mladá z potravín na rohu tiež šľape !
-A čo ťa to tak hnevá ? To je ich vec !
-To hej, ale človek si ani nemôže užiť bez strachu, aby si sa to nedozvedela !

Manželka: „Kúpil si chlieb?“
Manžel: „Chlieb, nákupy, to nie je chlapská práca.“
Manželka: „Tak sa vyzleč a poď robiť chlapskú prácu.“
Manžel: „Pááána, ty vôbec nerozumieš srande, daj mi tú tašku!“