V hlbokej noci budí babka dedka. On vyľakane vykríkne: “Čo sa stalo?” Babka:” Nič sa nestalo. Jednoducho nemôžem pochopiť, ako môžeš s takým malým dôchodkom pokojne

Denník motorkára :

Bol som chlap, odvážny, slobodný a mal som dlhé vlasy. Moja žena sa so mnou zoznámila a nie naopak. Manželka za mnou úplne šalela. Bolo jedno kam som išiel, ona tam už bola. Je tomu už 12 rokov. Vtedy som bol zarytý motorkár, obliekal som si čierne tričká, roztrhané rifle a motorkárske čižmy, a mal som dlhé vlasy. Samozrejme mal som oblečenie aj na výnimočné udalosti. Vtedy som si obliekol čierne tričko, roztrhané rifle a biele tenisky. Domáce práce boli len problémy, ktoré som obchádzal kým sa dalo. Ale mal som rád seba aj život. Takto sa so mnou aj zoznámila. “Ty si môj idol. Si taký mužný, taký divoký a slobodný.” Onedlho sa skončila moja sloboda, lebo sme sa rozhodli, že sa vezmeme. Prečo aj nie, bol som chlapský odvážny, skoro slobodný a mal som dlhé vlasy…aspoň do svadby. Krátko pred svadbou počujem, ako vraví: “Aspoň k holičovi by si mohol ísť, predsa len prídu aj moji rodičia na svadbu.” Po hodinách – nie dňoch a nekonečných slzách som súhlasil a nechal som sa ostrihať na krátko, predsa len som ju miloval, no a čo, bol som mužný, odvážny, skoro slobodný a prerástlo mi to cez hlavu. Bol som taký milý. “Láska, milujem ťa takého, aký si” šepkala mi. Život bol v poriadku, až na to, že mi hlava trochu mrzla. Prišli týždne kľudného spolužitia, kým sa manželka predo mnou neobjavila s veľkou taškou pod pazuchou. Priniesla košeľu, pletený pulóver (už len pri začutí tohto slova mi behá mráz po chrbte) a nové nohavice a povedala: “Prosím ťa, vyskúšaj si tieto veci.” Po dňoch, týždňoch, nie mesiacoch a nekonečnom množstve papierových vreckoviek som bol zlomený a obliekol som si košeľu, pletenú vec a nohavice. Potom prišli čierne topánky, sako, kravata a módny kabát. Ale ja som bol mužný, odvážny, smrteľne pekný a prerástlo mi to cez hlavu. Potom prišiel najväčší boj. Boj o motorku. V skutočnosti netrval dlho, pretože v čiernom obleku, ktorý vždy štípe a pichá, sa veľmi bojovať nedá. A aj topánky mi tlačili nohu. Ale nevadí, bol som mužný, občan, skoro slobodný a šoféroval som kombi a prerástlo mi to cez hlavu. Po rokoch prišli ďalšie boje, ktoré som v mori sĺz prehral. Všetky. Umýval som riad, žehlil som, chodil som nakupovať, hity som sa učil naspamäť, pil som červené víno a v nedeľu som chodil na prechádzky. No a čo – pomyslel som si, som pod papučou, väzeň, bolo mi na hovno a prerástlo mi to cez hlavu. Jedného krásneho dňa sa manželka postavila predo mňa so zbalenými kuframi a povedala: “Odchádzam.” Celkom ohúrený som sa spýtal “Prečo?”. Ona na to: “Už ťa nemilujem, pretože si sa veľmi zmenil. Už nie si ten muž, ktorého som kedysi spoznala.” Prednedávnom som ju stretol. Jej “nový” chlap je dlhovlasý motorkár v roztrhaných rifliach, s tetovačkami, sa na mňa ľútostivo pozrel. Myslím, že mu pošlem čiapku. 

Mladomanželka pečie štrúdľu a predtým, než pekáč vloží do rúry odreže oba konce. Manžel sa na to pozerá a pýta sa, prečo tie konce odrezala. Takto som sa to naučila od maminky. Za mesiac, prídu navštíviť manžekinych rodičov a tam jej muž vidí, ako svokra orezáva konce štrúdle. Spýta sa prečo: Svokra mu odpovie: Pretože mám malý plech !

Príde muž za čarodejníkom, aby ho zbavil kliatby, pod ktorou je už 40 rokov. Čarodejník mu povie:
- Dobre, ale musíš mi presne povedať slová, ktoré na teba tú kliatbu uvalili.
A muž mu hovorí:
- A teraz vás prehlasujem za muža a ženu.

Navečer, očekávajíc co bude následovat, muž přemýšlí o nějakém řešení.

Jde do koupelny a pořádně se celý osprchuje.

Pár minut nato vstoupí nahý do pokoje.

Jeho žena, když ho uvidí a ucítí jeho parfém, upustí časopis který právě 

čte, chytí se za hlavu a zasténá:

"Ach, drahý, ani netušíš jak hrozně mě bolí hlava!"

Vtom si všimne, že manželův úd je celý bílý od jakéhosi prášku.

Překvapeně se ptá:

"Co to prosím tě je, miláčku?"

A on jí odpoví:

"ASPIRIN v prášku, drahá.

Přeješ si ho užít ústy anebo jako čípek?"

Viete, aký je vzťah medzi očami? Nikdy jedno druhé neuvidí...... ALE :
- žmurkajú spoločne
- hýbu sa spoločne
- plačú spoločne
- všetko vidia spoločne
- aj spolu spia
Ako vidíte, majú veľmi hlboký vzťah medzi sebou.
Lenže akonáhle zbadajú ženu, jedno oko žmurkne, ale to druhé nie.
Ponaučenie: Žena vie rozbiť akýkolvek vzťah!!!

VICEMAJSTER SVETA V ONANII :D :D :D

Jeden týždeň som bola objednaná ku gynekológovi na prehliadku, ale jedno ráno, keď som to nečakala, tak mi sestrička volala, že som bola presunutá na vtedajšie ráno na 9:30. Každého som práve vychystala do práce a do školy a už bolo okolo 8:45. Kedže cesta tam trvá 35 minút, naozaj som nemala veľa času nazvyš. Ako väčšina žien v týchto prípadoch, aj ja si veľmi potrpím na hygienu pri takýchto návštevách, ale bolo jasne, že dnes ráno nebudem mat šancu. Rýchlo som vbehla do kúpeľne, strhla pyžamo zo seba, namočila som uterák na tvar, čo ležal vedľa umývadla, umyla som sa nim tam dolu, aby som bola ako-tak prezentovateľna, hodila uterák do špinavého prádla, hodila niečo na seba a utekala k autu. V čakárni som bola iba par minút, keď ma zavolali dnu. Ako to už býva, vyhupla som na stôl, otočila tvar na druhu stranu miestnosti a predstierala, že som niekde inde. Preto ma trochu prekvapilo, keď gynekológ zahlásil: “Aaaah, dnes sme si dali na sebe extra zaležať, však áno?” Neodpovedala som. Zvyšok dňa prebehol ako vždy, nejaké nákupy a varenie. Keď prišla moja 7 ročná dcéra zo školy, tak išla do kúpeľne a pýta sa “Mami, kde je môj uterák na tvar?” Hovorím jej “Je v špinavom prádle, vezmi si zo suplika čistý”. Ona na to “Nie, potrebujem ten, čo tu bol dnes ráno – schovala som si doňho všetky svoje trblietky.”

Pepa a Franta si založí obchod a nad něj dají nápis "MÁME VŠECHNO". 3 kamarádí jdou kolem a rozhodnou se, že to vyzkouší.
Příjde první a říká: "Poprosil bych 15kg těžké pštrosí vejce."
Pepa se poškrábe na hlavě, vejde do skladu a volá: "Frantó, máme tu někde 15kilové pštrosí vejce?"
"No jasně, regál číslo 20, druhá polička."
Pepa donese vejce překvapenému zákazníkovi, ten zaplatí a na řadě je druhý kamarád. "Máte zelenou býčí kouli?"
Pepa jde do skladu a ptá se po zelené býčí kouli. Franta odpovídá: "No jasně, osmej regál, pátá polička." Pepa donese, zákazník zaplatí a třetí kamarád vidí, jak s jeho kamarády vypekli a rozhodne se, že jim to vrátí; "Já bych poprosil 10 kilo ničeho."
"Co že byste poprosil?"
"No, 10 kilo ničeho."
Pepa se poškrábe na hlavě, a volá do skladu: "Frantó, máme tu někde 10kg ničeho?" "Co jestli máme?" "No 10 kilo ničeho." "Ty vole a kdo to chce?" "No zákazník." "Víš co, tak mi ho sem pošli."
Franta se zákazníkem prochází ztemnělou halou plnou regálů jen se svíčkou, zavede ho do temné místnosti, zavře dveře a svíčka zhasne. Najednou Franta vylekaně: "Ty vole, vidíš něco?" "Nic!" "Tak si naber 10 kilo a vypadni!"