80% mozgu človeka tvorí kvapalina. U niektorých brzdová.

 

Reklama:

Na lavičke v parku sa vášnivo bozká milenecký pár...
- Prisadne si chlapík a začne ženu hladiť po kolenách...
- Mladík vyskočí a reve : Čo si to dovoľujete ?
- Prepáčte, len som chcel poprosiť manželku, aby mi dala kľúče od bytu..

Gynekológ po vyšetrení hovorí mladej slečne: „ Tak, budúca mamička, budete mať dvojičky.“ Slečna predycháva a hovorí :“ Pane Bože, pane Bože, tak toto je pre mňa veľké prekvapenie. Mamička mi dobre radila, aby som nechodila naraz s Petrom a Jožom …“

V pôrodnici tesne pred pôrodom hovori páni doktorovi :”Pán doktor, ja sa tak strašne bojím!” Doktor upokojuje:”Pani, nebojte sa. Ako ľahko to vošlo, tak to aj vyjde.” Pani zbledne a hovori:”preboha, a to mám mať jednu nohu vo vetracom okienku a druhú na volante ?!?!?”

Žena má v posteli milenca. Zrazu niekto zvoní. Príde k dverám a zistí, že prišiel manžel. Vbehne do spálne a hovorí milencovi, aby rýchlo odišiel, že manžel je strašne žiarlivý, aby ho nezabil. Muž vyskočí holý z okna. Akurát sa beží maratón a tak sa pridá. Po chvíľke sa ho pýta spolubežec: „Prečo nemáte číslo?“. „Viete, je horúco, mohol by som sa zapariť a dostať nejaké vyrážky“. Po 5 minútach sa ho opäť pýta: „Prečo nemáte ani trenírky?“. „Viete je horúco, a mohli by sa mi zapariť stehná“. Po 5 minútach sa ho opäť pýta: „A prečo bežíte bez topánok?“. „A viete, je horúco, a tie ekzémy“. Tak bežia ďalej, a opäť sa ho spolubežec pýta: „A ten prezervatív, to máte načo?“. „No viete, až tak horúco zasa nie je“.

Reklama:

Chlop še zatopil pri potapiaňu na ibiže .Po dvoch rokoch prišol žene telegram a u nim napisane:pobrežna hľadka našla mrtvolu vašoho chlopa.Vyplavene celo je obrosnute morskymi mušľami a u nich su perly v hodnoce 500 000 euro.Žena odpisuje:Perly predac,peneži poslac mne na učet a navnadu nazad rucic do mora!

Keď som vstúpil do izby, bola polonahá.
Polonahá?
Čo teda mala na sebe?
Suseda.

Dobrý deň. Máte vajcia? - No ale my tu vajcia nedržíme. - Ja nechcem podržať, ja chcem kúpiť!

Drahý, naše deti sú už veľké. Budeme si musieť dávať trochu pozor a nehovoriť pred nimi otvorene. Začínajú už kadečomu rozumieť a kladú potom nepríjemné otázky.
"Aké napríklad?"
"Napríklad prečo som sa za teba vydala."

Sedela som v čakárni svojho nového zubára a prezerala si to tam. Zbadala som aj diplom, ktorý uvádzal celé meno svojho majiteľa. Zrazu som si spomenula , vysoký, pekný, tmavovlasý chlapec rovnakého mena so mnou chodil na gympeľ – už je to nejakých 40 rokov. Že by to bol ten istý chlapík, na ktorého som vtedy mala tajný zálusk? Keď som ho však uvidela, rýchlo som podobné myšlienky zahodila. Tento takmer plešatý, prešedivený muž s vráskavou tvárou, ten bol príliš starý, než aby mohol vtedy byť mojím spolužiakom. Alebo, že by? Potom, čo mi prezrel zuby, som sa ho spýtala, či nechodil na gymnázium Klementa Gottwalda. “Áno. Áno, chodil som tam. Bol som jedným z najlepších,” zapýril sa. “A kedy ste maturoval?” opýtala som sa. Odpovedal: “V šesťdesiatom šiestom. Prečo sa pýtate?” “Tak to ste bol v mojej triede!” prehlásila som nadšene. Pozorne si ma začal prezerať. A potom sa ten hnusný, starý, vráskavý chlap opýtal: “A čo ste učila?”